Keď sú dni skutočne „pod psa“ – a nie je to len počasím
Najvypuklejšou emóciou oceňovaného filmu Psie dni je beznádej. Jeden z najznámejších európskych režisérov Ulrich Seidl v ňom stiera hranice medzi dokumentom a hraným filmom, profesionálmi a amatérmi a, ako je jeho zvykom, aj provokuje.
Lenivý horúci víkend kdesi na periférii Viedne. Teplota stúpa a spolu s ňou sa do netypických polôh dostávajú aj jednotliví protagonisti Seidlovho hraného debutu. Spôsobom, ktorý je pre tohto režiséra príznačný, diváka znepokojuje scénami plnými stúpajúcej agresie, čudných hier, animálneho sexu či násilia. „Na tomto filme je najatraktívnejšia jeho autentickosť. Myslím si, že je to spôsob, ako diváka vtiahnuť do iného sveta. Nie je pre nich také jednoduché ostať na svojich sedadlách len ako pozorovatelia. Sú do toho vtiahnutí a konfrontovaní sami so sebou,“ povedal na margo filmu Seidl pre server Austrian Films.
Kasting trval viac ako rok
Ak hovoríme o autentickosti, tú sa režisérovi podarilo vyšperkovať aj vďaka nehercom, ktorých je vo filme spomedzi všetkých postáv asi polovica. Ako sám priznáva, kasting bol mimoriadne dôležitý a v začiatkoch ho trocha podcenili, keďže naňho štáb vyhradil tri mesiace. Nájsť vhodné typy protagonistov, z ktorých niektorí sa až tak nelíšia od priemeru a normálu, no niektorí sú skutočne excentrickí, napokon trvalo viac ako rok. S výsledkom však bol režisér spokojný. „Vždy vyžadujem, aby herci, profesionáli aj amatéri, dodali čosi osobné. Vždy sa uistím, že sú pripravení dodať niečo z ich vlastných životov, niečo intímne. To bolo na Psích dňoch riskantné, pracovať s mixom profíkov a amatérov v jednej epizóde,“ vysvetlil Ulrich Seidl pre spomínaný portál.
Absolútna beznádej
Jedným z hlavných motívov filmu je neustále hľadanie lásky a túžba po nej, ktoré sa však končí beznádejou. Psie dni zobrazujú bezútešnú každodennú realitu, absolútnu všednosť. „Postavy sú vcelku ambivalentné, ale dúfam, že budú pochopené. A to je môj hlavný cieľ: pochopiť, prečo sa niekto správa istým spôsobom v jeho alebo jej svete,“ pokračuje režisér, ktorého vraj nikdy nezaujíma, či je film provokatívny. Kvalitné umenie totiž vždy bolo provokatívne, tvrdí. Každopádne, práve zameranie na intímne aspekty života sa stalo jedným z jeho poznávacích znamení a vynieslo mu mnoho prestížnych cien. Viacero z nich aj za Psie dni, snímka si odniesla napríklad aj Veľkú cenu poroty na MFF v Benátkach, pričom v Rakúsku sa stal v roku 2002 komerčne najúspešnejším domácim filmom.
Nekonvenčný scenár bez dialógov
Hoci sú Psie dni Seidlovým hraným debutom, nedá sa o tomto žánri hovoriť jednoznačne. Už len kvôli tomu, že na začiatku natáčania nestál žiaden konvenčný scenár a neboli tam ani žiadne dialógy. To otvorilo dvere aj podstatnej improvizácii, ktorá v kombinácii s veľkou časťou nehercov dáva Psím dňom aj mierny dokumentárny nádych. Koniec koncov, práve dokumenty boli tým, s čím Ulrich Seidl pri svojej filmárskej práci začal.
A prečo si Marko Škop vybral do svojej sekcie na tohtoročný Art Film Fest práve tento film? „Psie dni Ulricha Seidla je film, ktorý sa do mňa zarezal ako symbolický skalpel existenciálnej úzkosti človeka západnej civilizácie,” tvrdí slovenský režisér.
Mária Galajdová
Film zo sekcie Marko Škop pozýva hrajú:
- júna | 18:30
Kino Tabačka
