00

dní


00

hodín


00

minút


00

sekúnd


Krátky film je odvážnejší. O kvalitách a medzerách súčasného krátkeho filmu hovoria porotcovia súťaže krátkych filmov.

Krátky film je špecifickým “záhybom” kinematografie, niektorí tvorcovia pri ňom zotrvávajú bez ambícií natáčať dlhometrážne snímky. Art Film Fest už tradične venuje “kraťasom” patričnú pozornosť. O kvalitách a medzerách súčasného krátkeho filmu sme sa rozprávali s porotcami súťaže krátkych filmov Josem Cabrerom Betancortom a Gunhildou Enger.

 

Aké sú vaše predstavy kvalitného krátkeho filmu? Čo od filmu očakávate ako diváci?

Gunhild Enger: Film ma musí primať o niečom premýšľať. Nezáleží na tom, či je krátky alebo celovečerný, musí so nou zamávať, či už zaujímavou, zábavnou cestou alebo inak. Niečo sa vo mne musí pohnúť.

 

Je pri krátkometrážnom filme väčší priestor experimentovať?

Jose Cabrera Betancort: Možno je slobodnejší, pretože do produkcie krátkeho filmu sa väčšinou neinvestuje tak veľa peňazí, a obyčajne autori nepredpokladajú tak veľké publikum ako pri celovečernom filme. Pravdepodobne premýšľajú nad festivalmi a nemusia sa spovedať producentom. Krátky film môže byť umeleckejší a poskytnúť filmárovi väčšiu autorskú slobodu. No keď si idem pozrieť krátky film, očakávam od neho to isté, čo od dlhometrážneho – dobrý príbeh. Chcem, aby s ním bolo zaobchádzané iným, zaujímavým spôsobom a aby ma prinútil premýšľať o kinematografii ako o umení rozprávať príbehy skrz imagináciu, obrazy a zvuk. Mnohokrát predsa nájdeme zaujímavejšie spôsoby práve v krátkom filme.

 

Čo je esenciou dobrého krátkeho filmu?

Gunhild Enger: Musí pohltiť, ak aj rozpráva o zaručených témach, mal by voliť zaujímavú, novú, revolucionársku cestu, čo núti diváka žasnúť. Sú miesta a veci, ktoré ste vo filmoch videli často, ale sú aj také, ktoré ste nevideli nikdy a nemá to nič spoločné s reprezentáciou reálneho sveta.

 

A kedy ostávate pri filme v úžase vy?

Jose Cabrera Betancort: Keď má filmár vlastný hlas a vie zosobniť svoj príbeh obrazmi a zvukmi, osobitou estetikou. Estetickú formu, to ako je niečo vyrozprávané, považujem za veľmi dôležitú, dôležitejšiu ako zobrazovanú tému. Niekedy robí rozdiel medzi dvoma filmami, ktoré zobrazujú podobnú tému, malá zmena perspektívy. Detail, ktorý obohatí tvoj pohľad.

 

Preferujete naratívne filmy alebo experiment?

Gunhild Enger: Umenie je spojiť tieto dva prístupy, keď s nimi autor dokáže pracovať v jednom momente. Ale tiež mám rada, keď je film absolútne experimentujúci.

 

Je súčasný krátky film avantgardný v takom zmysle ako v minulosti?

Jose Cabrera Betancort: Existuje množstvo rôznych filmárskych štýlov, pravidlá a filmárske kánony sú narúšané. Zaujímavé je, keď filmár pracuje s jazykom v snahe vyvolať otázky, ktoré môžu byť konštruktívne pre publikum, aj keď ide o zložitejší spôsob. Publikum to môže prijať, ale aj nemusí, alebo si to môže vysvetľovať po svojom, čo je jedna z vecí, prečo ma film fascinuje.

 

V akej kondícii je súčasný krátky film? Napreduje alebo stagnuje?

Gunhild Enger: Myslím, že je progresívny, že experimentovanie si nachádza svoje miesto a nezáleží na veku filmárov, ale na tom, či majú čerstvú myseľ.

Jose Cabrera Betancort: Som súčasťou festivalov krátkych filmov už takmer dvadsať rokov a nemyslím si, že krátky film je progresívny v rýchlosti, akou sa mení. Za toto obdobie neprešiel mnohými zmenami, no bola tu jedna veľká – digitalizácia v 90. rokoch a v prvej dekáde nového tisícročia. Zmenila film v mnohých ohľadoch, no súčasný film nepovažujem za pokrokový. Sú tu iné hlasy, no film sa v zásade nemení rýchlo.

Gunhild Enger: Digitalizácia zjednodušila a umožnila filmom vyzerať dobre, a to spôsobilo, že mnoho filmov vyzerá veľmi podobne.

 

Roberta Tóthová