00

dní


00

hodín


00

minút


00

sekúnd


Herec Martin Huba príde na festival uviesť, okrem iného, film Hovory s TGM, kde stvárňuje “tatíčka Masaryka”.

Slovenský herec a divadelný režisér Martin Huba poèas rozhovoru pre spravodajskú agentúru SITA. Bratislava, 1. december 2018. Foto: SITA/Jana Birošová

Má za sebou úctyhodnú kariéru a aj vo veku 75 rokov patrí k obsadzovaným hercom dôležitých filmov. Inak to nie je ani tento rok a na festivale Art Film Fest sa premieta hneď niekoľko jeho filmov, Hovory s TGM aj Kluci z hor.

 

Na festivale Art Film Fest ste bývali častým hosťom aj v minulosti, aký je váš vzťah k nemu a Košiciam?

Zažil som prvé ročníky, keď sa ešte konal festival v Trenčianskych Tepliciach. Pre rastúcu popularitu sa Art Film Fest presunul do Košíc, kde vie uspokojiť väčšie množstvo divákov a je umožnené lepšie technické zázemie, čo takýto festival potrebuje. Ja mám však dobrý vzťah nielen k festivalu, ale aj ku Košiciam, pretože som tu získal svoje prvé angažmán, keď som po vysokej škole nastúpil do Štátneho divadla.

 

Viackrát ste sa vyjadrili, že Art Film Fest pokladáte za veľmi užitočný.

Jeho obrovským prínosom je najmä výber tém. Nejde len o divácky atraktívne témy, ktoré sú často

dosť účelové, festival má ambíciu zorientovať diváka v ťažších témach, ktoré sa nás dotýkajú a ponúka priestor pre uvedenie diel, ktoré nútia ľudí zamyslieť sa nad otázkami, nad ktorými by sa inak nezamýšľali, a tiež vnímať svet v širších súvislostiach, a to považujem za užitočné. Na druhej strane nechce sa stať mentorským festivalom, ktorý len poučuje, ale má vyvážený repertoár a v tomto robí festival v Košiciach dobrú službu.

Aký druh filmov máte rád ako divák?

Ako divák mám rád, keď sa mi potvrdí nejaká moja životná skúsenosť. Keď sa dá v tom, čo vám film ponúkne, nájsť poučenie pre potvrdenie správnosti svojich rozhodnutí alebo potvrdenie si toho, že vo svojich radostiach či bolestiach nie ste sám a že sú aj iní ľudia, ktorí môžu mať podobné problémy. Mám rád, keď po vzhliadnutí filmu odchádza človek zharmonizovaný, nemyslím iba bezstarostný, ale s vedomím, že život je veličina, ktorá spája všetkých ľudí a že naše problémy vedia byť často spoločné. Keď mám pocit určitej spriaznenosti ľudského spoločenstva, to je ten katarzný moment. Nemám rád filmy, ktoré sa chcú hrať na zaujímavé tým, že všetko negativizujú a na všetko vyplazujú jazyk, to je taká zvláštna metóda, ako na seba upozorniť. No, samozrejme, nemám nič proti kritickému stanovisku k životu, ak za tým nie je vypočítavý kalkul.

 

Na festivale sa premietne váš film Hovory s TGM, v ktorom ako Tomáš G. Masaryk vediete počas prechádzok dlhé rozhovory s Karlom Čapkom. Ako ste sa cítili v koži “tatíčka Masaryka”?

Na túto skúsenosť mám veľmi peknú spomienku. Tak, ako išiel život okolo nás, som sa potýkal s jeho hodnotením, od totálnej glorifikácie až po totálne zatratenie. Ale zaplať pánboh vďaka rodinnému zázemiu som mal relatívne vyvážený pohľad na význam profesora Masaryka, no na druhej strane musím priznať, že vďaka tejto práci som sa dozvedel mnoho vecí, ktoré som predtým o jeho komplikovanom osude nevedel, bolo to pre mňa veľmi prínosné.

 

Čo napríklad?

Všetko nové, čo som sa dozvedel, vzbudilo môj obdiv k tomuto človeku. Uvedomil som si, že žil jeden komplikovaný a náročný život. Náročný predovšetkým k sebe samému, ale aj k svojmu okoliu, ktoré muselo jeho nároky akceptovať, keďže on sám šiel príkladom.

Ktoré jeho myšlienky na vás zapôsobili?

Masarykove myšlienky je dodnes veľmi dôležité si pripomínať a považujem za užitočné, okrem iného v tomto filme, že nám pripomína pôvod etických princípov, ktoré on pri vzniku republiky presadzoval a na ktorých má republika právo vzniknúť a existovať. Je veľmi smutné vidieť, ako ďaleko sme sa od týchto etických princípov vedeli vzdialiť, je preto dobré zamýšľať sa nad tým, ako sa k nim vracať. A to znamená byť náročný k sebe a kritizovať až vtedy, keď som ochotný sa podieľať na riešení problému, ktorý vznášam. Celé sa to odvíja od vety, ktorú povedal a ktorú považujem pre dnešnú dobu aj spoločnosť za kľúčovú: Demokracia znamená mať rád ľudí. Kto sa chce stať demokratom a chce reprezentovať filozofiu demokracie v nejakej reprezentatívnej funkcii, mal by sa spytovať, či to robí z lásky k ľuďom alebo z lásky k sebe. To bola aj základná podmienka Masaryka, ako si k sebe vyberal spolupracovníkov.

Prečo podľa vás ľudí tieto historické filmy stále tak veľmi lákajú?

Lebo akoby podvedomia tušia, že keď nepoznajú svoju históriu, tak sú odsúdení k tomu, znova ju prežiť. Mnoho vecí z našej histórie by bolo bolestné znova prežívať a ľudia sa chcú z historických filmov poučiť, aby sa mohli vyhnúť chybám alebo bolesti. Človek z pudu sebazáchovy inklinuje k tomu, že sa chce k svojej vlastnej aj k histórii svojich blížnych vracať, lebo v nej hľadá poučenie pre súčasnosť.

 

Okrem tohto filmu sa premietne aj snímka Kluci z hor, kde ste si zahrali s Jiřím Lábusom či Martinom Dejdarom. Čo pre vás znamená tento film?
Obaja sú moji veľmi dobrí kamaráti a dobrí herci. Som príjemne prekvapený, že sa bude na festivale hrať, sám som sa totiž pýtal, kde sa tento film stratil. Sám som ho ešte nevidel. Rád by som si ho na festivale aj pozrel, ale v piatok poobede, kedy sa hrá, už budem na ceste z Košíc do Martina, kde ideme na divadelný festival. Je to podľa mňa veľmi užitočný film, lebo sa dotýka mlčiacej väčšiny, ľudí, ktorí mlčia, lebo nemajú možnosti, styky, odvahu a za ktorých nemá kto prehovoriť. Tento film sa zaoberá snahou upozorniť na to, že treba byť k sebe láskaví, lebo preto, že niekto niečo nevie dobre formulovať, ešte nemusí byť duchom chudobný.

 

Jiří Lábus dostane zajtra cenu Hercova misia, Roman Luknár, ktorý hral s vami vo filme Hovory s TGM, ju dostal v sobotu, vy sám ste ju získali pred 6 rokmi. Ako vnímate ocenenia?

Ďakujem osudu za tie ocenenia, ktoré mám, ale keď pracujem, nemyslím na to, či budem ocenený alebo nie. Ale klamal by som, keby som hovoril, že ma to nepoteší. No ocenenia sú špecifická vec – v hereckom živote sú rôzne peripetie, raz ste hore a raz dole. Na herca, ktorý odíde z aktívnej činnosti, sa vie veľmi rýchlo zabudnúť, a vtedy je milé si uvedomiť, že bolo obdobie, kedy nás ľudia poznali, vážili si, ctili. Herec si niekedy oceneniami potvrdzuje, že jeho život má zmysel.

Vám sa darí byť aktívnym stále, čo vás aktuálne zamestnáva?

Aktuálne je to Churchillov prejav, ktorý v najbližších dňoch prednesiem v pražskom Rudolfíne, potom ma zamestnáva Hviezdoslav, ktorého pripravujeme pre televíziu, potom Bulgakovov divadelný román, ktorý je zdramatizovaný a ideme ho robiť v národnom divadle, a čo ešte? Musím pokosiť záhradu (smiech). Ďakujem osudu za to, že stále mám čo robiť. Najväčšie šťastie je robiť to, čo máte rád.

 

Lucia Čížová, Festivalový denník

FOTO: SITA

 

Film Hovory s TGM zo sekcie Slovenská sezóna hrajú:

  1. júna I 15:45
    Kino Slovan Hashtag.sk Cinema

 

Film Obsluhoval som anglického kráľa zo sekcie Kinematograf hrajú:
20. Júna I 21:00
Kinematograf 100 Kechnec

 

Film Kluci z hor zo sekcie Hercova misia hrajú:

  1. Júna I 17.00

Kino Slovan Hashtag.sk Cinema