Keď sa rozhodol natočiť tento film, vydal sa na cestu spoznávania ľudského odhodlania aj utrpenia, ale v konečnom dôsledku i seba samého. Režisér Tomáš Krupa dokumentom Dobrá smrť otvára debatu o eutanázii.
“Môžem potvrdiť, že na tému eutanázie sa nehľadá priestor na diskusiu ľahko. Aj preto som rád, že môžeme uviesť film na Art Filme Feste. Film sme prihlásili na viaceré medzinárodné festivaly a stále čakáme na mnohé vyjadrenia, ale z viacerých sme dostali zamietavú odpoveď, aj napriek tomu, že oceňujú silný príbeh Janette a vysokú kvalitu filmového spracovania. Ukazuje sa, že aj na filmových festivaloch treba nájsť odvážnejších dramaturgov. Skrátka téma smrti nie je divácka,” hovorí Tomáš Krupa a priznáva, že ani jeho ako režiséra téma smrti sama o sebe nezaujíma. “Smrť je nevyhnutná, ale nič isté o nej nevieme. Môžeme len polemizovať a fantazírovať. Nechcel som urobiť film o smrti. Smrť je zaujímavá vtedy, keď nám pomáha pozerať sa na život z odlišnej perspektívy. Mňa zaujíma život. Často si kladiem otázku, do akej miery som schopný vziať svoj život do vlastných rúk? Máme osud napísaný, alebo si ho tvoríme sami? Z iného uhlu pohľadu som sa tejto otázke venoval vo svojom prvom filme Absolventi a stále ma to zaujíma. Chcem to vedieť. Téma eutanázie skúša túto otázku z odlišnej perspektívy,” približuje režisér.
Jedinečný otvorený prístup protagonistky
K hlavnej protagonistke filmu, nevyliečiteľne chorej Angličanke Janette Butlin, sa dostal šťastnou náhodou, cez švajčiarsku doktorku, ktorú stretol na konferencii o eutanázii v Holandsku. Tá oslovila svojich pacientov s ponukou spolupracovať s filmovým štábom. Krupa čakal dva mesiace, či sa vôbec niekto ozve. A potom mu prišiel e-mail od Janette, ktorá bola ako jediná ochotná podeliť sa o svoj príbeh. “Od prvého momentu, keď sme sa stretli, som vedel, že presne ju sme hľadali, na ňu sme čakali. Vyžarovala z nej múdrosť a elegancia. Janette sa správala veľmi otvorene, priateľsky. Sama nastolila bezbariérový prístup a slobodu spýtať sa na hocičo už hneď na začiatku nášho vzťahu. Keď som sa jej pýtal, prečo chce podstúpiť pre ňu fyzicky náročné filmovanie na záver svojho života, odpovedala, že pokiaľ film niekedy pomôže čo i len jednému človeku, ktorý má podobné zdravotné ťažkosti a uvažuje, čo ďalej, ale nevie si dať rady, bude jej to stačiť a má to pre ňu zmysel,” vracia sa do začiatkov nakrúcania Krupa.
Dobrá smrť však nie je len príbehom Janette, ale celej jej rodiny. Jednotliví členovia rodiny sa k jej rozhodnutiu stavajú rozdielne. “To nás posunulo od klasického prehodnocovania témy eutanázie k dualite filmu, ktorý nie je o len smrti, ale aj o živote. Aj keď sme už zaznamenali zo sveta viaceré filmy o eutanázii, myslím si, že individualitou Janette a spracovaním je náš film výnimočný.”
Posledná noc im nedala spať
Tomáš Krupa sa snažil nepretláčať svoj postoj k eutanázii, ale priznáva, že úplne sa tomu vyhnúť nedá. “Nerád by som divákom vnucoval, čo si majú myslieť. Snažili sme sa film urobiť tak, aby dobre vyrozprával jeden konkrétny príbeh. Dali sme si záležať na výbere scén, ktoré polarizovali tému. Janette je po rozhodnutí podstúpiť eutanáziu konfrontovaná svojou rodinou a priateľmi. Musí vysvetliť a obhájiť svoje rozhodnutie, pričom je film naplnený protichodnými postojmi a myšlienkami. Mojím zámerom bolo položiť otázku a od diváka by som chcel, aby hľadal odpoveď,” vysvetľuje režisér a priznáva, že aj pre neho samotného nebol dobrovoľný odchod Janette zo sveta jednoduchý. “Strávili sme spolu celé dni, od rána do večera. Prešli sme si neľahkými situáciami, keď ostatných pripravovala na svoje rozhodnutie. Nenakrúcali sme stále. Hodiny sme sa rozprávali o spoločných témach. Janette sa o nás veľmi zaujímala, ako žijeme. Priateľstvo medzi štábom a ňou sa prehlbovalo každý deň,” spomína a pokračuje: “Mali sme tendenciu, asi ako každý, nahovárať si, že deň D je ešte vzdialený. Najskôr to boli mesiace, týždne, potom už len dni. Posledná noc vo Švajčiarsku nenechala nikoho spať. Museli sme sa rozlúčiť s dobrou priateľkou. Tak ako viacerí z nás, a ja som jej vyjadril, že by som bol radšej, keby svoje rozhodnutie neurobila alebo odložila. Bolo to zbytočné, mala to dôsledne rozhodnuté, za sebou mnoho rokov zvažovania. Iba som na nej badal vyčerpanie, že svoje rozhodnutie musí obhajovať. Lepšie a uvoľnenejšie sa cítila, keď sme ju nespochybňovali. Rešpektovali sme to a prestali sme s tým. Nasledovali sme ju v ústrety jej rozhodnutiu až do konca. Cestou domov sme strávili všetci vo svojom tichu. Síce na jednej strane možno smutní, ale určite presvedčení, že sme boli svedkami dobrej smrti. Na Janette nikdy nezabudnem, dala nám toho veľa. Aj túto skúsenosť,” dodáva Tomáš Krupa, ktorý by najbližšie chcel natočiť film o prežití.
Zuzana Sotáková, Festivalový denník
Film zo sekcie Slovenská sezóna hrajú:
- júna | 18:30
Kulturpark 1 JOJ Cinema
