Dnes večer čaká Art Film Fest slávnostná premiéra filmu s východoslovenským dialektom.  Vo filme Loli paradička chodí láska po jarmokoch 

Nový slovenský film Loli paradička, ktorý má dnes na Art Film Feste premiéru s účasťou tvorcov, vznikal ako rodinný projekt. Scenáristom je totiž Víťo Staviarsky, laureát literárnej ceny Anasoft Litera, ktorý na popud syna Richarda napísal smutno-smiešnu romancu z jarmočného prostredia odohrávajúcu sa na východnom Slovensku, kde sa film realizoval. Film produkovala Marka Staviarska a syn Juraj, ktorý je aj strihačom.

 

Hlavné postavy príbehu, predavač medovníkov Milan (Michal Iľkanin) a Rómka Veronika (Kamila Mitrášová), sa do seba zamilujú, no ich láske padajú pod nohy polená, nevšedný pár totiž vzbudzuje pre svoju inakosť predsudky okolia. Loli paradička je farebný film v najlepšom zmysle slova, hovorí sa v ňom východoslovenským dialektom a hrdinovia sa s problémami potýkajú s nadhľadom, teda aj napriek neľahkým osudom si zachovávajú optimizmus.

 

Rodinný podnik

“Už počas štúdia na VŠMU, kde Richard študoval réžiu a ja produkciu, sme rozmýšľali, čo budeme robiť po škole, no naším prianím bolo zostať pri filme. Ešte počas štúdia sme podľa otcovej poviedky natočili absolventský film Andyho žena,” hovorí Marka Staviarska a dodáva, že s otcom po škole najprv napísali scenár iného filmu. “Bohužiaľ sme ho nerealizovali, no medzitým sme začali písať tento, produkčne menej náročný, film. Vrátila som sa domov do Prešova, kde sme na ňom začali všetci spoločne pracovať.“ Loli Paradička je nielen Markin a Richardov, ale aj Víťov celovečerný debut. Scenáre Víťa Staviarskeho sa síce mali realizovať už v 90. rokoch, no z rôznych dôvodov k tomu nedošlo. Jeden zo scenárov premenil na knižku Kale topánky, za ktorú získal v roku 2013 spomínanú cenu Anasoft Litera. Filmárčinu však na čas zavesil na klinec, až Richard a Marka ho motivovali vrátiť sa k nej.

 

Na jarmok s kamerou

Príbeh je z jarmočného prostredia a autori načerpali atmosféru špecifického priestoru veľmi poctivo. Víťo Staviarsky sa totiž počas “scenáristickej pauzy” živil ako jarmočný predavač a Marka s bratmi mu chodili pomáhať. Loli paradička sa natáčal na autentických jarmokoch, kde sa štáb doslova infiltroval. Vo filme nevystupujú známe herecké tváre, tvorcovia potrebovali obsadiť rómske postavy, a rómskych profesionálnych hercov podľa Marky Staviarskej nie je veľa, preto museli hľadať vyhovujúce typy v teréne. “Najmä rómskych protagonistov sme obsadili nehercami, aj keď Kamila Mitrášová začala študovať na konzervatóriu v Košiciach, no divadelné herectvo je predsa iné ako filmové.” A je podľa nej výsledný film obrazom, aký mali tvorcovia pred očami pri písaní scenára? “V konečnom dôsledku sú spokojní, no keďže ide o nízkorozpočtový film, mnohokrát sme narazili na problém a museli sme sa flexibilne prispôsobovať okolnostiam, ktoré sme nemohli ovládať tak, ako sme chceli. Pre otca a pre Richarda to bolo v istých chvíľach veľmi traumatizujúce. Odrazu boli niektoré scény úplne zmenené, čo, samozrejme, ovplyvňuje aj predošlý a nasledujúci príbeh. Niekedy museli scenár prepisovať aj na pľaci, no nakoniec to sedelo.” Keďže natáčanie prebiehalo na reálnych jarmokoch, pretože autori nemali prostriedky na výstavbu jarmočných filmových kulís, museli striehnuť, kedy sa bude nejaký zaujímavý jarmok organizovať a naplánovať si výrobu počas jeho trvania. “Nie všetky miesta sú vhodné na nakrúcanie filmu, niektoré jarmoky esteticky a vizuálne nenapĺňali naše predstavy, preto sme museli čakať na taký, ktorý nám bude vyhovovať,” hovorí producentka filmu a dodáva, že nebola “sranda”, keď im potenciálne vhodné kulisy prekazilo počasie alebo nespokojní predajcovia, ktorým prítomnosť filmárov kazila “kšeft”.

 

Prvé natáčanie na jarmoku bolo podľa Marky Staviarskej veľmi náročné, až na mieste si totiž uvedomili, že toto prostredie je presýtené podnetmi. “Prvý jarmok bol pre nás zabijak, no čím viac sme ich absolvovali, tým lepšie sme sa vedeli dohodnúť s miestnymi. Na poslednom natáčaní dokonca vyhlásili v miestnom rozhlase, že sa tam bude nakrúcať a ľudia začali spolupracovať. No trvalo to dva roky,” smeje sa producentka, pre ktorú bolo nakrúcanie “nadstavbou” štúdia na VŠMU.

 

Roberta Tóthová

 

Film zo sekcie Slovenská sezóna hrajú

  1. júna | 20:00

Kino Úsmev VSE Cinema

 

  1. júna | 16:30

Kino Slovan Hashtag.sk Cinema