Trojicu, ktorá si hovorí Osamelí bežci, poznajú najmä fanúšikovia poézie. Syn jedného z nich, Martin Repka, však teraz prichádza s dokumentárnou road movie, ktorá nie je primárne o poézii, ale o inšpirácii pre divákov a tiež o sile výnimočného priateľstva.
Už od samého začiatku sa režisér musel vysporiadať s netradičnou situáciou. Osamelí bežci vždy boli, sú a budú traja, hoci jeden z nich, Ivan Laučík, v roku 2004 zomrel. „Peter Repka a Ivan Štrpka mali od začiatku požiadavku, že ak do toho filmu pôjdu, tak by tam mali vystupovať všetci traja. Tak sme museli nájsť tvorivé riešenie, akou formou to urobiť. Na základe toho vznikol nápad urobiť dokumentárnu road movie,“ načrtol východisko filmu Martin Repka. „Verím, že to nebude len také naivné potulovanie sa dvoch starších pánov, ktorí si nechcú uvedomiť, že ich kamarát je niekde inde a vyberú sa za ním,“ hovorí s dávkou humoru Ivan Štrpka a v rovnakom tóne pokračuje: „Jedna filmová teoretička, ktorá to už videla, povedala: Ten film je fajn, dokonca je zábavný. Ale dosť málo sa tam demonštruje poézia. Ja som povedal: To je dobrá správa, tak to potom nebude taký beznádejný film!“
Film o básnikoch, kde poézia nehrá prím
Čo teda vo finále môže divák očakávať? Podľa režiséra bolo hlavným cieľom priblížiť Osamelých bežcov takým ľuďom, ktorí o nich toľko nevedia. „Ako urobíte film o básnickej skupine? Prvým cieľom bolo, aby sme oslovili nielen ľudí, ktorí sú ich fanúšikmi. Mali sme pocit, že sa budeme strápňovať, keď sa budeme snažiť tú poéziu ilustrovať alebo zobraziť, lebo poézia má svoju literárnu silu, ktorú vo filmovej podobe nevieme postihnúť. Určite by sme neuspeli. Poézia nás inšpirovala k tomu, ako sme ten film tvorili. Tým pádom je tam neustále prítomná cez nich, cez postavy, cez situácie, momenty. Ale vyhýbali sme sa recitovaniu a vysvetľovaniu konkrétnych vecí,“ vysvetľuje Martin Repka.
Druhá silná línia filmu hovorí o výnimočnom priateľstve. „V dnešnej dobe je slovo priateľstvo veľmi inflačné a každý je priateľom s každým. Ľudia majú tisíce priateľov, ale čo to vlastne je? Kto je to priateľ? Ja som to fyzicky zažil práve cez Osamelých bežcov,“ pokračuje Repka mladší. Podľa neho sú Osamelí bežci a ich vzťah dnes rovnaký, ako bol pred 20 či 40 rokmi. „A to je zázrak, niečo úžasné a tadiaľ vedie aj naša cesta. Myslím si, že film dokáže diváka motivovať k tomu, nájsť cestu k inému a nie sa uzatvoriť do seba,“ dodáva režisér.
Štrpka s Repkom sa režírovali sami
Osobitnou kapitolou bolo samotné natáčanie. Keďže hlavných protagonistov režisér dôverne pozná odmalička, bolo mu jasné, že režírovať ich bude nemožné. „Napríklad niekedy, keď sa schyľovalo k príliš akčnej scéne, pozreli sme sa na seba a povedali sme: Pardon, naše odbory zamestnancov a účinkujúcich musia zvážiť, či do toho ideme,“ smeje sa básnik Peter Repka. Takáto situácia podľa Ivana Štrpku nastala tiež vždy vtedy, keď filmári chceli nejakú scénu opakovať. „My sme ako tí dobrí americkí herci, ktorí sú najlepší na prvýkrát,“ hovorí.
„Vedel som, že každý pokus režírovať ich by bol trapas,“ dodáva s úsmevom aj režisér. Cesta bola nechať ústrednú dvojicu hrať a tvoriť a v takejto polohe byť autentickí a výrazní.
Keďže pre Ivana Štrpku aj Petra Repku je ich priateľ Ivan Laučík stále s nimi, dostáva sa takýmto spôsobom aj do samotného filmu. „Stále o ňom rozprávajú v prítomnom čase, nielen vo filme, ale aj v bežnom živote. On je prítomný, len otázka je, ako človek definuje prítomnosť a neprítomnosť. Naše sny, pocity, sú reálne, aj keď možno nie sú hmatateľné. Aj v mojej hranej tvorbe sa zaoberám hranicami medzi skutočnosťou a snom. Cez emócie, zážitky, tvorbu ľudia ostávajú prítomní, aj keď fyzicky už sú niekde inde. A to je na umení krásne – že dokáže ísť cez to, ísť ďalej. Preto sa ten film aj volá Osamelí bežci: Ideme ďalej,“ odkrýva svoje úvahy režisér.
Každý sa môže stať osamelým bežcom
Jeho otec Peter Repka zároveň konštatuje, že si ani neuvedomil, že podtitul snímky Ideme ďalej sa naplnil v týchto dňoch aj v ďalšom význame. „Film sa končí v Liptovskom Mikuláši s Ivanom Laučíkom, ale my Ideme ďalej a prišli sme až sem, do Košíc.“ Včera mala snímka na festivale svoju premiéru nielen pre divákov, ale aj pre samotnú dvojicu Osamelých bežcov (rozhovor sme nahrávali krátko predtým, ako ju hlavní protagonisti mali možnosť vidieť, pozn. red.). „Akým reakciám by som sa potešil od divákov? Aby sa občas zasmiali,“ odhadoval Repka starší.
Osamelí bežci sa tak stali vďaka filmu menej osamelými, keďže sa o svoje pocity podelili s divákmi. Zároveň medzi nich – celkom symbolicky – môžu pribudnúť ďalší. Stačí „ísť ďalej“ spolu s nimi alebo siahnuť po niektorých z ich diel.
Mária Galajdová
Film zo sekcie Slovenská sezóna hrajú
- júna 16:00
Kulturpark 1 JOJ Cinema
