00

dní


00

hodín


00

minút


00

sekúnd


DNES v hlavnej súťaži: Rozbi moje srdce – 19.00 h – Kunsthalle

Žije a tvorí vo Viedni, ale jej korene a detstvo patria Košiciam. A kus z tohto kraja sa dostal aj do jej celovečerného debutu Rozbi moje srdce, ktorý uvedie na Art Film Feste. Alexandra Makarová natočila príbeh o dvoch rómskych tínedžeroch, ktorí pred očami divákov prežívajú lásky a útrapy ako Rómeo a Júlia.

 

Pepe musí každý deň v uliciach Viedne žobrať peniaze, ktoré potom odovzdáva cigánskemu mafiánovi Rockymu. Keď do ich “rodiny” pribudne Marcela z východného Slovenska, ktorá prišla odrobiť dlh svojho otca, preskočí medzi nimi iskra. “Je to príbeh Rómea a Júlie v rómskom prostredí. Zaľúbia sa, po prvýkrát prežívajú moment šťastia a chcú ujsť,” začína rozprávanie režisérka filmu Alexandra Makarová, ktorá aj po 26 rokoch života vo Viedni hovorí peknou slovenčinou. Prvotný podnet na príbeh dostala, keď sa stretla s rómskym chlapcom, ktorý žobral. “Poznala som ho roky a potom sa veľmi, v zlom zmysle, zmenil a ja som sa začala pýtať seba, prečo, čo sa mu stalo. Zamýšľala som sa, kde bude spať, či má svoju obľúbenú pieseň, jednoducho rôzne maličkosti. Začala som si robiť prieskum tu, na východe. Pomáhala nám aj jedna Rómka, ktorá nás vzala do osád, možno tridsiatich, a počas týchto návštev a prieskumu sme počuli množstvo príbehov. Jeden z nich bol veľmi podobný tomu nášmu. Počas toho sme vyvíjali postavy,” približuje mladá režisérka.

 

Jej stará mama tu ostala a do dospelosti ju pravidelne navštevovala. “Ale čo sa týka Rómov, to bolo pre mňa niečo úplne nové. Myslím si, že ľudia, už ako deti, na východnom alebo aj celom Slovensku sú akosi vychovávané k tomu, aby sa na Rómov pozerali cez prsty alebo sa ich stránili, odsudzovali ich. Je pre nich prirodzené mať predstavu, že nepracujú, kradnú, sú špinaví a smrdia. Keď sme sem prišli, bolo to veľmi zvláštne, pretože som veľa cestovala do Ázie, kde pracoval môj otec. V Indii som bola mesiace, keď som mala 12 rokov, ale táto situácia tu v osadách bola kompletne odlišná. To nemôžete porovnať ani s najhoršou časťou Indie. Títo Rómovia sú predsa z tej istej krajiny ako Slováci, majú to isté vierovyznanie a pritom sú tu ako utečenci,” zamýšľa sa.

 

Pri písaní scenára jej veľmi pomáhala hudba. “Tá hrá vo filme veľkú úlohu. Ak by nebolo hudby, nebol by ani scenár. Ja totiž neviem písať bez toho, aby som nepočula hudbu. Predtým, než začnem písať, si rovno vytvorím soundtrack, čo nie je dobré pre producentov (smiech). Napríklad poslednú pieseň vo filme poznám od detstva a vždy vo mne vyvolá emócie. Tragické scény do filmu sa mi vynorili, keď som počula túto skladbu.”

 

Natáčanie prebiehalo päť týždňov, väčšina z neho v Rakúsku, ale posledný týždeň vznikal na Slovensku. “Celý tím a obsadenie sme boli veľmi nervózni, ale keď sme sem prišli, všetko bolo ľahké – ľudia v osadách, všetko bolo skvelé. Točili sme scénu svadby, a to bolo predsa len náročné,” hovorí Alexandra Makarová. Problém bol v tom, že potrebovali množstvo ľudí do scény. “Starosta v Zámutove im sľúbil, že ak prídu na tú svadbu ako komparz, nemusia robiť sociálnu prácu na nejaký čas. Obávala som sa, že nikto nepríde, no keď som vyšla von, bolo tam strašne veľa ľudí. Bolo to šialené. Každý sa chcel prihlásiť, až sme mali z toho problémy. Potom sme už začali točiť. A viete, ako to je, keď sa dokončí scéna, tak sa nakrúcanie preruší, aby sa to skontrolovalo. V momente, keď kapela prestala hrať, všetci odišli preč. Takže kapela musela potom hrať desať hodín v kuse, aby tam ostali.”

 

Vo filme hrajú prevažne neherci, čo mladá autorka vníma tak, že ak by nebola naivná a uvedomovala si, aké náročné to je, možno by Rozbi moje srdce ani nevzniklo. “Ale nakoniec to vyšlo, všetci boli talentovaní, no ťažké bolo pre nich naučiť sa dialógy. Myslím si, že všetci hrali veľmi prirodzene pred kamerou, neboli vôbec nervózni, možno trochu Simona, ale ona mala naozaj ťažké scény a v tom čase mala len 15 rokov. Casting sme robili na východnom Slovensku, v osadách, školách, dokonca na festivale športu, ale aj na Facebooku.”

 

“Mali sme dlhú postprodukciu. Už sme to mali aj uzavreté, a potom sme sa znovu vrátili k strihu. Medzitým totiž bolo leto a ja som mala dva mesiace, aby som o tom rozmýšľala.  Potom som povedala, že to musíme zmeniť. Predtým bol ten film úplne iný,” dodáva Alexandra Makarová. Pre ňu je to predovšetkým love story, ale verí, že keď si ľudia film pozrú, tak o Rómoch budú premýšľať inak.

 

Zuzana Sotáková

 

Film zo sekcie Medzinárodná súťaž hraných filmov hrajú:

  1. júna: 19:00 Kunsthalle
  2. júna: 21:30, Kulturpark 1 JOJ Cinema