00

dní


00

hodín


00

minút


00

sekúnd


Na káve s porotcom: Košice sú poznačené festivalovou atmosférou

Filmu sa venuje asi tak dlho, ako existuje Art Film Fest. O kinematografii aj tomto festivale rozpráva zanietene, aj keď ešte vášnivejšie rozpráva o ázijskej tvorbe.  Predseda poroty Medzinárodnej súťaže hraných filmov Jean-Marc Thérouanne.

 

Videli ste už väčšiu časť súťažných filmov. Čo hovoríte na výber filmov pre hlavnú súťaž?

Myslím si, že ste tohto roku vybrali veľmi rôznorodé filmy a režiséri týmto spôsobom otvorili priestor aj žánrovému filmu, aj komédiám, detektívkam či melodrámam. Niektoré filmy vo výbere sú predstaviteľmi radikálneho kina alebo rozoberajú politické či sociálne témy. Výber týchto 12 filmov je naozaj medzinárodný. Oceňujem snahu rozšíriť panel krajín, z ktorých filmy pochádzajú. Videl som filmy, ktoré sú zo západnej, strednej aj východnej Európy, takisto filmy z Afriky. A takisto ste sa otvorili aj orientálnym krajinám ako Thajsko alebo Singapur.

 

V porote ste piati: dve herečky, dvaja režiséri a vy ako riaditeľ MF ázijských filmov Vesoul, venujúci sa tiež písaniu. Očakávate náročné diskusie pri vyberaní víťazného filmu?

Žiadne búrlivé diskusie nepredpokladám, pretože už od soboty pozeráme filmy spoločne a vedieme o nich diskusie, ktoré prebiehajú dobre. Napriek tomu, že sme z rôznych prostredí a máme svoj vlastný pohľad na vec, je naša diskusia obohacujúca a zaujímavá. V komisii nie sme rozdielni ľudia iba z hľadiska našej profesie, ale takisto aj z hľadiska geografického pôvodu a veku. Dalo by sa teda predpokladať, že medzi nami bude veľmi badateľný generačný rozdiel. Ostatní členovia majú o 30 rokov menej ako ja, napriek tomu ma veľmi príjemne prekvapilo, že mi nedali pocítiť ten vekový rozdiel. Ako predseda poroty tu fungujem už ôsmy deň a žijem vo festivalovej bubline, v ktorej sa dejú samé zaujímavé veci. Prebiehajú debaty nielen o kinematografickom umení, ale preberáme aj osobné veci, ako vzťahy, rodinu, koncepciu sveta, politiku.

 

Oceňujete výber titulov aj z orientálnych krajín. Vy sám ste riaditeľom a kurátorom takto zameraného festivalu. Tento rok ste mali 22. ročník. Aký bol?

Ako člen komisií a človek, ktorý funguje v kinematografickom priemysle už 24 rokov, vyberám filmy, ktoré pochádzajú z Ďalekého východu a každoročne vidím asi osemsto filmov z tých krajín. Čo však neznamená, že by som chcel nejakým spôsobom zanedbávať európske filmy. Rovnakým spôsobom ma zaujímajú aj filmy z Latinskej Ameriky, Afriky a podobne. Už od malička som si pestoval vášeň pre kultúru a viedli ma k tomu práve moji rodičia, ktorí boli hudobne nadaní, mali radi divadlo, film, literatúru. Cineklub vo Vesoule vznikol, keď som mal asi 35 rokov. K ázijskému filmu ma priviedla moja manželka, s ktorou sme sa stretli v Thajsku. Zaľúbili sme sa, vzali a narodili sa nám deti. A istým spôsobom sme porodili aj filmový festival. Náš cineklub je akýmsi laboratóriom na popularizáciu zriedkavej kinematografie, teda ázijského filmu. A na základe toho, čo som povedal, možno zhrnúť, že tento festival je príbehom môjho života, príbehom lásky k mojej manželke, k filmu a ku kontinentu Ázia.

 

Pozerám si, že si listujete svoj festivalový itinerár. Stihli ste si tu pozrieť aj iné, nesúťažné filmy, alebo sa zúčastniť sprievodných akcií?

Ako predseda poroty som k svojej úlohe pristúpil veľmi zodpovedne. Zistil som, že moja pozícia si vyžaduje veľmi veľa sústredenia a energie, takže som nestihol všetko to, čo som chcel. Napríklad mi unikol film Sieť alebo dnes doobeda japonský animovaný film. Avšak po štvrtku, kedy sa už trochu uvoľní môj pracovný program, by som si veľmi rád pozrel film O tele a duši v hlavnej úlohe s Alexandrou Borbély. Považujem ju za výnimočnú osobnosť, ktorá získala napríklad ocenenie v Berlíne. Obdivujem na nej predovšetkým citlivosť, s akou je schopná sa zhostiť svojich úloh. Je to výnimočná profesionálka, z ktorej vyžaruje neskutočná charizma. A ešte by som veľmi rád spomenul, že som bol na niektorých koncertoch, ktoré tvorili sprievodný program, pretože som sa potreboval trochu odreagovať (úsmev).

 

Takže vás Košice a Art Film Fest očarili.

Veľmi rád by som sa poďakoval Petrovi Nágelovi a Kristíne Aschenbrennerovej za pozvanie, ktoré si veľmi vážim. Pevne verím, že sa tu ocitnem aj nabudúce. Chcel by som pochváliť organizátorov festivalu za to, ako fantasticky naprogramovali jednotlivé projekcie. A čo si veľmi cením na Košiciach je, že vďaka festivalu celé mesto akoby ožilo, je poznačené festivalou atmosférou. Ešte by som chcel dodať niečo veľmi osobné. Je pre mňa dôležité byť tu v Košiciach práve preto, že v roku 2013 boli s francúzskym mestom Marseille Európskym hlavným mestom kultúry. Vidím v tom silnú symboliku, najmä pre moju generáciu, ktorá si pamätá železnú oponu, lebo to spojilo mestá z východnej a západnej Európy. To dokazuje, že bratstvo vyhralo nad nenávisťou.

 

Zuzana Sotáková