Novinky artfilmfest.sk

Prihláste svoj film na Art Film Fest 2012!

Fri, 27 Jan 2012 18:24:00 +0100

AFF2011: Nielen najväčší slovenský filmový festival, ale aj najdiváckejší

Tue, 16 Aug 2011 12:37:00 +0200

ROZHOVOR s Petrom Náglom, programovým riaditeľom Art Film Festu autor:MARTIN KUDLÁČ, www.25fps.cz

Prinášame vám rozhovor s programovým riaditeľom najväčšieho slovenského filmového festivalu Art Film Festu o jeho 19. ročníku, o potrebe filmových festivalov, distribučnej situácii na Slovensku, o slovenských filmoch, ale i osobných filmových preferenciách a sklamaniach. Nabudúci rok bude Art Film Fest oslavovať jubilejné dvadsiate výročie a my už si do kalendára zaznačujeme tretí júnový týždeň.

Peter Nágel je absolventom žurnalistiky Univerzity Komenského v Bratislave. Založil prvé ponovembrové filmové periodikum na Slovensku Film Fan, kde v rokoch 1991 až 1995 pôsobil ako šéfredaktor. Vo vedúcich pozíciach pracoval neskôr aj v týždenníkoch Eurotelevízia a TV Komplet. Po krátkom pôsobení v Slovenskom filmovom ústave (1989-1990) inicioval v roku 1992 vznik prvého medzinárodného filmového festivalu v Slovenskej republike pod názvom MFF FORUM, ktorého bol dva roky riaditeľom a následne programovým riaditeľom až do roku 1997. V roku 1999 sa stal spoluzakladateľom Medzinárodného filmového festivalu Bratislava, kde až do decembra 2008 zastával funkciu programového riaditeľa. Ako filmový profesionál sa zúčastňuje na prestížnych filmových prehliadkach a spolupracuje s viacerými slovenskými médiami. Bol členom medzinárodných porôt niekoľkých festivalov. (Zdroj: www.artfilmfest.sk)

Stres ako aj eufória už opadli. Ako hodnotíte z Vášho pohľadu tohtoročný Art Film Fest?
Ako jeden z najúspešnejších. Napriek tomu, že 19. Art Film Fest mal k dispozícii iba päť stálych kín a jedno provizórne (Kur salon) oproti šiestim stálym a dvom pojazdným kinematografom v roku 2010, a tiež pri menšom počte predstavení (229) oproti 270 rok predtým, prišlo viac divákov a celková návštevnosť so všetkými sprievodnými podujatiami presiahla 43 tisíc ľudí. Rovnako ma teší skutočnosť, že prvý raz v histórii tohto festivalu sme mali v medzinárodnej súťaži hraných filmov aj slovenský film (Dom), dokonca tento film celý festival aj otvoril.

Čo sa týka 19. ročníku AFF, na čo ste najviac hrdý a naopak na čo najmenej, resp. kde vidíte rezervy?
Tento ročník definitívne potvrdil, že AFF je nielen najväčší slovenský filmový festival, ale aj najdiváckejší. V tomto roku sa do akreditačného systému zaregistrovalo viac ako šesť tisíc študentov a cine passy priamo na mieste si prevzalo štyri a pol tisíc účastníkov. Skrátka, tretí júnový týždeň má kvôli AFF pevne poznačený vo svojom kalendári už veľa ľudí. Najväčšie rezervy má tento festival stále v počte kín a ich technologickej vybavenosti, predovšetkým v Trenčianskych Tepliciach. To je najväčšia výzva pre blízku budúcnosť. No a samozrejme v tomto roku nulová spolupráca zo strany mesta Trenčín, čo je tiež historické prvenstvo, ale, žiaľ, v opačnom garde.

Máte už nejaké vízie na jubilejný 20.ročník AFF? Chystáte aj špeciálnu oslavu, resp. nejaké prekvapenia?
Vízie sú jedna vec, realita nepochybne záležitosťou inou. Opäť dostať spoluprácu s mestom Trenčín na normálnu úroveň, viac a výraznejšie zaangažovať do príprav festivalu aj Trenčiansku župu, získať podporu aj od miestnych podnikateľov a sponzorov. To, že štandardné festivaly fungujú v tretinovom modeli podpory (región + mesto, štát a súkromní sponzori) je v našom prípade zatiaľ iba science fiction. A dlhodobo to určite nie je udržateľné. Bol by som tiež rád, keby na 20. AFF pribudol ďalší kinostan a Most slávy získal inú, dôstojnejšiu podobu a bolo na ňom vystavených všetkých 46 tabuliek Hercovej misie (väčší počet tabuliek dosiaľ nezákonne zadržiava majiteľ hotela Most slávy). Ak by sa toto všetko podarilo, nemusí byť ani ohňostroj alebo nejaká iná špeciálna oslava.

Pracoval ste aj ako programový riaditeľ MFF Bratislava. Viete svoju skúsenosť teraz s odstupom času zhodnotiť, porovnať? Minulý rok aj MFF BA zlomil rekord v návštevnosti rovnako ako sa to tento rok podarilo AFF. Existuje nejaká konkurencia medzi oboma festivalmi, resp. je možné aby existovala konkurencia medzi festivalmi? Možno napríklad v podobe celkovej koncepcie? Aj napriek tomu, že minuloročný MFF BA bol úspešný, organizačný štáb sa rozhodol nepokračovať v spolupráci s programovým riaditeľom Matthieu Darrasom.
Bratislavský festival od môjho odchodu hľadá svoju novú tvár. Bolo fajn a ja som osobne privítal, že mojím nástupcom sa stal práve Matthieu Darras (s ktorým sa veľmi dobre poznám a fandil som mu). On prišiel so sympatickou, odvážnou koncepciou – vystavať takmer celý program nezávislými filmami a menej známymi menami v podobe tvorcov a hereckých protagonistov. Napriek tomu, že to robil iba dva ročníky, zdalo sa, že ľudia to začali akceptovať, o čom svedčia aj spomínané čísla diváckej návštevnosti. A úplne proti logike, keď sa mohol tento koncept rozvíjať alebo sčasti modifikovať, bol odvolaný. Odvolaný napriek úspešnému ročníku, a napriek tomu, že v tom čase nemali zaňho žiadnu náhradu. Údajne aj teraz hľadajú nejaké meno zo zahraničia, ktoré, neviem, čo má urobiť, akú líniu festivalu si jeho nové vedenie predstavuje. Počkajme si do začiatku novembra, uvidíme… Ale aj to, že aj tento ročník bude trvať len šesť dní, snáď o niečom svedčí.

Je nutné/potrebné obmieňať koncept festivalu, keď práve festivaly bývajú garantom tradície?
Nový koncept, línia alebo dramaturgia sa vyžadujú tam, kde to predchádzajúce nastavenie zjavne nefunguje, ak chcete, nie je o to záujem. Aj tento festival, ešte pod názvom Art Film, dlho hľadal svoju jasnú personifikáciu, stabilnú programovú štruktúru, identifikovateľnú podobu festivalovej značky. Mám za sebou tretí rok vo svojej pozícii, a zdá, že to konečne začína fungovať, aspoň v základnej programovej línii. Máme veľmi detailne zachytenú návštevnosť každej sekcie, každého filmu. A som veľmi rád, že môžem konštatovať vysokú akceptáciu zvolenej dramaturgie. Netvrdím, že každý titul má stopercentnú odozvu, ale zaradené filmy majú svojich, dovolím si povedať, stabilných divákov. Prečo sú Karlove Vary tak navštevované? Iste nie kvôli tomu, že každý rok mení nová programová koncepcia. Naopak, ľudia veľmi dobre vedia, na čo sa môžu už dlhodobo tešiť.

Podarilo sa vám uviesť na Slovensku filmy, ktoré možno už ani na tunajších plátnach neuvidíme. Vo viacerých prípadoch by sa dalo povedať, že selekcia filmov predstavovala šľahačku z prominentných festivalov (napr. Strom života, Turínsky kôň – oba snímky už zakúpené do slovenskej distribúcie – pozn. autora). Sú nejaké snímky, ktoré sa chceli uviesť na festivale, ale z nejakých dôvodov sa to nepodarilo? Aj napriek pestrofarebnej palete filmov, mne osobne chýbali diela ako napríklad Attenberg (A. R. Tsangari), Habemus Papam (N. Moretti), Mistérios de Lisboa (R. Ruiz) alebo Play (R. Ostlund), Le gamin au vélo (J. P. a L. Dardenne), Blue Bird (G. van den Berge).
K tejto otázke ani niet veľmi čo dodať. V tomto ročníku sme mali obmedzený počet kín, čomu sme museli prispôsobiť aj konečný výber filmov. Napriek vašej výhrade som veľmi rád s filmami, aké sa nám podarilo uviesť (napríklad až deväť filmov z Cannes 2011). Isteže, mohli byť aj niektoré iné, napríklad aj tie, čo spomínate, ale aj mnohé ďalšie. Ale o tom je ten konkrétny festival, ktorý napriek všetkému, paradoxne, vždy predstavuje vlastný subjektívny výber.

Nie je tajomstvom, že Achillovou pätou je v našich zemepisných šírkach distribúcia. Vidíte v tomto ohľade nejaké riešenie? Myslíte, že ASFK s distribúciou artových filmov pokrýva dopyt po nich na Slovensku, resp. či výber a množstvo nasadené do filmových klubov je každý rok dostačujúce? Alebo nám zostáva len objednávať, niekedy aj predražené, importované artové DVD/Blu-ray disky?
Je to dlhodobo neuspokojivá situácia. ASFK pri najlepšej vôli nemôže, a ani nedokáže suplovať koncepčnú a stabilnú sieť artových kín. Je výborné, že vďaka jej distribúcii sa každý rok objavujú na Slovensku výnimočné umelecké diela, ale nie je možné plnohodnotne nahradiť či vytvoriť stabilnú distribučnú sieť. Pokiaľ predstavitelia multiplexov a miniplexov nevyhradia aspoň jednu-dve kinosály na uvádzanie artových filmov, situácia sa nezmení. Zoberme si len Bratislavu. V strede mesta sú pre kvalitný film už viac rokov nedostupné hneď dva vhodné priestory – bývalé Charlies centrum a budova rozľahlého Istropolisu. Práve preto je veľmi dôležité, aby sa na Slovensku konali nielen veľké filmové festivaly, ale aj menšie prehliadky a semináre. S činnosťou ASFK sa tak spoluvytvára ďalšia možnosť voči nedostatočne rozvinutému alternatívnemu distribučnému okruhu.

Distribúcia zaznamenáva evolúciu v podobe digitalizácie. Pocíti tieto zmeny ,,bežný“ divák?
Pokiaľ medzičasom úplne nezanevrie na kino, mal by. Ale dôležitejšou otázkou je, ako rýchle sa uskutoční digitalizácia v slovenských kinách. Podľa môjho názoru sa ešte viac zdecimuje stav jednosálových, kamenných kín, keďže mestské zastupiteľstvá a samosprávy len ťažko budú hľadať nemalé financie na zakúpenie požadovanej kinotechnológie. Kto si bude môcť dovoliť investovať, budú zasa len multiplexy…

V ostatnej dobe sa v Európe urodilo veľa kvalitných filmových diel. Myslíte si, že európska kinematografia prechádza momentálne renesanciou? Alebo sa máme ešte na čo tešiť?
Je to vždy uhol pohľadu. Každý veľký festival chce uviesť najnovšie diela uznávaných majstrov. Už zopár rokov majú prevahu európski velikáni kinematografie – von Trier, bratia Dardennovci, Almodovar, Sokurov, Tarr, Kusturica, Loach, Wenders, Zvjagincev, Bouchareb, Haneke, Seidl a mnohí ďalší. Je tu silná skupina rumunských filmárov, dánski, ruskí a poľskí tvorcovia… Momentálne sú výpovede režisérov zo starého kontinentu zaujímavejšie, prínosnejšie, príťažlivejšie.

Podobne je na tom aj Slovensku. Dom Zuzany Liovej vzbudil dosť veľký ohlas rovnako ako aj Cigán Martina Šulíka. Svitá na lepšie časy aj na u nás?
Úprimne by som si to želal. Stále čakáme na obdobnú skupinu tvorcov hraných filmov, akými sú dnes slovenskí dokumentaristi. Obávam sa však, že tak skoro to nebude. Prešlo takmer osem rokov, kým scenár Zuzany Liovej dostal filmovú podobu. A Šulíkov najnovší film vznikol tak mimo „plán“. Neviem, aký by bol jeho osud, keby sa ho rázne neujal Rudo Biermann, ktorý už viac rokov pôsobí v českom kinematografickom prostredí. A potom, počkajme si ako tieto a ďalšie filmy, ktoré ešte budú mať premiéru v druhej polovici roka prijme slovenský divák. To, že slovenský film zaujme v zahraničí, dokonca získa ceny, nemusí automaticky znamenať jeho lepšie prijatie v domácej distribúcii. Je to ale daň za to, že tu po roku 1989 vzniklo naozaj veľmi málo kvalitných hraných filmov. A niekto sa stále čuduje, že divák slovenským filmom a priori nedôveruje.

Aký je váš vzťah k európskej kinematografii? Aký k slovenskej? A čo hovoríte na súčasný Hollywood?
K obom prvým spomínaným veľmi ústretový. Aj preto dostávajú produkcie z Európy a Slovenska na Art Film Feste, pokiaľ možno, najväčší priestor. Doslova senzačným objavom sa stal pre mladých divákov mladý Jan Komasa z Poľska, ktorý si za svoj debut Miestnosť samovrahov vyslúžil Modrého anjela pre najlepšieho režiséra. Možno by dnes už stálo za to, pravidelne organizovať prehliadku venovanú výhradne len európskym snímkam. A uvádzať slovenské filmy je doslova povinnosťou, a rovnako im pomáhať pri presadzovaní sa v zahraničnom prostredí. Súčasný Hollywood profesionálne sledujem, ale nijako zvlášť, priznávam, nevyhľadávam. Mám možnosť vidieť všetky hollywoodske novinky, ako sa počas roka dostávajú do kín, ale až na výnimky ich vôbec nepozerám. Aby bolo jasné, myslím, hollywoodsky komerčný mainstream.

Ktorý film/y vás najviac poznačil/i?
Určite je ich viac. Seidlove Psie dni, Jarmuschov Mŕtvy muž, Leoneho Vtedy na Západe, Trierov Prelomiť vlny, Bessonova Magická hlbočina, Noého Zvrátený, Reygadasovo Japonsko… a najnovšie Schleinzerov Michael.

Sú nejaké filmy, ktoré vás napríklad prekvapili (v dobrom i v zlom slova zmysle), šokovali, urazili, pobúrili, prinútili zmeniť názor…?
Napríklad Kusturicov Underground, Tarantinovi Gauneri a Pulp Fiction, Kim Ki-dukov Jar, leto, jeseň, zima… a zasa jar, Fargo bratov Coenovcov, Rosetta bratov Dardennovcov, Zvjagincevov Ostrov, Tarrov Turínsky kôň, Sokurovova Matka a syn, Coppolova Apokalypsa, Bertolucciho Posledné tango v Paríži – tieto ma dostali v dobrom slova zmysle, ale určite by ich bolo viac.
A tých, čo ma sklamali, je nepochybne oveľa, oveľa viac. Napríklad naposledy Almodovarova Koža, v ktorej žijem.

Čo oceňujete na filme najviac a čo je pre Vás zárukou kvalitného filmového zážitku?
Spôsob filmového rozprávania. Jeho pôsobivosť, autenticita, presvedčivosť… a je jedno, či je to film ukecaný, alebo naopak takmer bez slov. A samozrejme rovnako je dôležitý spôsob umeleckej interpretácie prostredníctvom kamery a zvolenej optiky. Záruka kvality? Neviem, či platí nejaká axióma, pretože aj ten najslávnejší tvorca má nárok na slabší deň, ak chcete, umelecký omyl. Ale určite rešpektovaný umelec s odvážnou témou, prípadne s novátorskym prístupom vždy sústredí na seba väčšiu pozornosť.

Ďakujeme za rozhovor a veľa šťastia pri prípravách jubilejného ročníka

Prezident AFF na festivale v Karlových Varoch

Sat, 02 Jul 2011 18:45:00 +0200

Prezident Art Film Festu Milan Lasica dnes spolu so svojou manželkou Magdou Vášáryovou pricestovali do dejiska 46. ročníka medzinárodného filmového festivalu v Karlových Varoch. Na červenom koberci ich privítal tamojší festivalový prezident a známy český herec Jiří Bartoška. Manželka Milana Lasicu, herečka Magda Vášáryová, potom osobne uviedla svetovú premiéru digitálne zrekonštruovanej snímky Markéta Lazarová, v ktorej si zahrala hlavnú úlohu. Film, inšpirovaný románovou predlohou Vladislava Vančuru dokončil režisér František Vláčil v roku 1967 a o jeho digitálnu verziu sa postaralo pražské štúdio UPP.

Súčasťou Medzinárodného filmového festivalu v Karlových Varoch je aj ďalší Slovák. Režisér filmu Pokoj v duši Vladimír Balko, ktorý je tento rok aj v hlavnej porote festivalu.

Art Film Fest navštívilo najviac divákov v histórii

Sun, 26 Jun 2011 20:48:00 +0200

Devätnásty ročník Art Film Festu, ktorý sa konal od 17. do 25. júna v Trenčianskych Tepliciach a Trenčíne, si na svoje konto pripísal rekord. Navštívilo ho totiž najviac divákov v histórii. Na premietania a sprievodné podujatia festivalu prišlo celkovo 43 890 návštevníkov.
„Čísla návštevnosti v kinách a pri vybraných sprievodných podujatiach sa opäť rekordne posunuli aj napriek faktu, že tento raz sme sa museli vzdať najväčšieho kina a dvoch kinematografov pod holým nebom,“ povedal riaditeľ Art Film Festu Peter Nágel. „Najčastejšie slovko, ktoré som počúval od ľudí, bolo jednoduché „ďakujem, ďakujeme za výborný festival a držíme na dlho rokov palce!“
Art Film Fest počas svojho 19. ročníka ponúkol filmovým nadšencom 194 filmov z 53 krajín sveta. Uskutočnilo sa 229 festivalových premietaní v šiestich kinosálach. Art Film Festu sa tento rok podarilo do programu získať až deväť snímok, ktoré tento rok najviac zaujali na prestížnom festivale v Cannes. Diváci zhliadli aj filmy ocenené na ďalších slávnych festivaloch ako napríklad v Berlíne, Benátkach či v Locarne.
Art Film Fest okrem kvalitných filmov potešil návštevníkov už počas prvého víkendu aj významnými hosťami. Svetoznámy srbský režisér Emir Kusturica si prevzal ocenenie Zlatá kamera. Do Festivalového parku v Trenčianskych Tepliciach zavítali známy maďarský herec János Bán a jeden z napopulárnejších českých hercov, Zdeněk Svěrák, ktorí si prevzali ceny Hercova misia. Tlieskali im stovky festivalových návštevníkov. Vo štvrtok do dejiska Art Film Festu prišiel svetoznámy filmový scenárista Jean-Claude Carrière, ktorý si počas záverečného ceremoniálu prevzal Zlatú kameru. Rovnaké ocenenie získal aj najznámejší slovenský kostýmový výtvarník Milan Čorba. Sobotné poobedie patrilo vo Festivalovom parku Zuzane Kronerovej, ktorá si prevzala Hercovu misiu.
__________________________________________________________________________________
Art Film Fest 2011 – 19. Medzinárodný filmový festival Trenčianske Teplice/Trenčín je realizovaný s finančnou podporou Audiovizuálneho fondu

Organizátori: ART FILM, n.o., FORZA, a.s.

Spoluorganizátori: Mesto Trenčianske Teplice, Kúpele Trenčianske Teplice

Generálni reklamní partneri: Omnia Holding SE, AquaCity Poprad

Hlavní reklamní partneri: Tatra banka, Slovnaft, VUJE, OHL ŽS

Oficiálny prepravca: Lancia

Logistický partner: DHL

Študentské cinepassy zadarmo prináša: Prvá stavebná sporiteľňa

Reklamní partneri: TIPOS, Ernst & Young, AVI studio, Penzión Baske, Cinemax, Santovka

Oficiálni dodávatelia: Pilsner Urquell, HUBERT J.E., festivalový kúpeľný hotel Pax,
A Briliant, Philips, Esterle&Esterle, MF team, LampART, Lenovo, Stredná odborná škola polygrafická

Hlavní mediálni partneri: Slovenská televízia, televízia JOJ, Rádio FM, Pravda, zoznam.sk

Mediálni partneri: Central Europe Television, Kino CS, Muzika CS, Doku CS, Rádio Europa 2, Rádio Hit FM, .týždeň, Eurotelevízia, Pardon, OK!, Kinečko, Kam do mesta, Focus, Boomerang Media, SITA, moviemania.sk, BlueSky, Televízia Trenčianske Teplice, Film New Europe, euroAWK, Willmark

Partneri: Mesto Trenčín, Trenčiansky samosprávny kraj, Veľvyslanectvo Izraela na Slovensku, Európska komisia - zastúpenie na Slovensku, Veľvyslanectvo USA v Bratislave, Kancelária Švédskeho veľvyslanectva v Bratislave, Sodec Quebec, Slovenský filmový ústav, Cinecitta, Taliansky kultúrny inštitút v Bratislave, Omnia, RONA, Celtima SK, jazykovepobyty.sk, hotel Flóra, versity

Art Film Fest pozná víťazov

Sun, 26 Jun 2011 03:23:00 +0200

Devätnásty ročník Art Film Festu, ktorý sa konal od 17. do 25. júna v Trenčianskych Tepliciach a Trenčíne, sa úspešne skončil slávnostným záverečným ceremoniálom. Tvorcovia víťazných snímok si na ňom prebrali ocenenia.

Hlavnú cenu Art Film Festu, Modrého anjela za najlepší film získal ruský film Stíchnuté duše (Ovsianki) režiséra Alexeja Fedorčenka. Medzinárodná porota na čele s Jurajom Jakubiskom zvolila snímku za víťaznú pre jej „jedinečnú poetickú víziu a silné režisérske rozhodnutia“.
Film zobrazuje poslednú rozlúčku so zosnulou manželkou tak, ako ju údajne praktizuje menšinová komunita Merjanov v stredozápadnej oblasti Ruska. Film už získal Cenu FIPRESCI v Benátkach, ako aj cenu za najlepšiu réžiu a scenár na festivale v Mar del Plata.

Modrý anjel za najlepšiu réžiu putuje poľskému film Miestnosť samovrahov (Sala samobójcow) režiséra Jana Komasu. „Bojovný film naplnený osamotenosťou mladej generácie stratenej v modernej technológii v spoločnosti, ktorá sa vyrovnáva s problémami postkomunistickej éry,“ zhodnotila film päťčlenná medzinárodná porota.
Snímka hovorí príbeh chlapca, ktorý má veľa priateľov, najkrajšiu frajerku, bohatých rodičov. Lenže jeden moment v živote zmení všetko. A chlapec sa začne izolovať. Čas trávi už len za počítačom vo virtuálnom svete. Nadviaže kontakt s dievčinou, ktorá ho uvedie do „miestnosti samovrahov“ – miesta, odkiaľ niet úniku.

Modrých anjelov za najlepšie herecké výkony získal česko-slovenský film slovenskej režisérky Zuzany Liovej Dom. Bol vôbec prvým slovenským celovečerným otváracím i súťažným filmom v histórii Art Film Festu.
Modrého anjela za najlepší ženský výkon získala slovenská herečka z filmu Dom, Judit Bárdos „za prirodzený a vierohodný výkon, ktorý je ťažiskom filmu a získava si naše srdcia“.
Modrého anjela za najlepší mužský herecký výkon si prebral český herec z filmu Dom, Miroslav Krobot. Porota ho ocenila za „jemný, zdržanlivý výkon, ktorý sa divákovi prihovára minimom slov“.

Snímka Dom získala aj cenu Film Europe „za mimoriadny tvorivý čin mladého slovenského filmového tvorcu, ktorý získal uznanie aj v zahraničí“. Nové ocenenie je spoločnou aktivitou Art Film Festu, mediálnej spoločnosti Film Europe a národného filmového televízneho kanálu Kino CS.

Špeciálne uznanie získal na Art Film Feste rakúsky film Michael, ktorý v Trenčianskych Tepliciach uvádzal osobne jeho režisér Markus Schleinzer. Snímka, ktorú vybrali aj do hlavnej súťaže v Cannes, hovorí o posledných mesiacoch spolužitia pedofila s jeho zajatcom, malých chlapcom. „Odvážny film, ktorý predstavuje silný režisérsky debut,“ zdôvodnila porota. Šokujúci film získal aj Cenu primátora mesta Trenčianske Teplice. „Za odvahu a osobnostný postoj rozprávať o zložitej téme vizuálne striedmymi, a predsa filmársky výraznými prostriedkami, ktoré nútia diváka hľadať vlastný názor,“ znelo odôvodnenie.

Ďalšie špeciálne uznanie získal na Art Film Feste čínsky film Zimné prázdniny (Han Jia) režiséra Li Hongqia „za vizuálnu precíznosť, umeleckú štylizáciu, minimalizáciu a čierny humor.“ Snímka o „nude v Číne“, ktorá je paródiou na typické ázijské meditatívne festivalové snímky, už má na konte Zlatého leoparda a Cenu FIPRESCI z festivalu v Locarne.

V Medzinárodnej súťaži hraných filmov sa o ceny Art Film Festu „popasovalo“ 15 filmov, z ktorých viaceré už získali ocenenia na známych festivaloch. O víťazoch rozhodovala porota pod vedením legendy slovenského filmu Juraja Jakubiska, jej členmi boli aj víťaz Modrého anjela za najlepšiu réžiu z minulého roka, izraelský režisér Samuel Maoz, mexický oscarový filmár Eugenio Caballero, americká filmová kurátorka Alissa Simon z festivalu v Palm Springs a chorvátsky kameraman Živko Zalar.
Modrého anjela za najlepší krátky film si z Art Film Festu odniesla 14-minútová švédska snímka Tussilago režiséra Jonasa Odella. Porota film ocenila „za osviežujúci prístup k filmovej práci, ktorou prehodnocuje žánrové konvencie a výrazne pretvára hranice medzi animovaným, dokumentárnym a hraným filmom“. Snímka zobrazuje príbeh dievčaťa, ktoré sa „namočilo“ do teroristickej akcie v 70. rokoch.
V Medzinárodnej súťaži krátkych filmov sa nachádzalo 44 snímok z celého sveta. O víťazovi rozhodla trojčlenná porota, v ktorej rozhodovala pedagogička Mária Ferenčuhová, prezident fínskeho Filmového festivalu v Tampere Jukka-Pekka a talianska filmárka Gaia Meucci.
__________________________________________________________________________________
Art Film Fest 2011 – 19. Medzinárodný filmový festival Trenčianske Teplice/Trenčín je realizovaný s finančnou podporou Audiovizuálneho fondu

Organizátori: ART FILM, n.o., FORZA, a.s.

Spoluorganizátori: Mesto Trenčianske Teplice, Kúpele Trenčianske Teplice

Generálni reklamní partneri: Omnia Holding SE, AquaCity Poprad

Hlavní reklamní partneri: Tatra banka, Slovnaft, VUJE, OHL ŽS

Oficiálny prepravca: Lancia

Najvýznamnejší kostýmový výtvarník Milan Čorba: Prvý kritik je hneď vedľa

Sat, 25 Jun 2011 17:25:00 +0200

Kostýmy vytvoril pre desiatky filmových i divadelných hier. Aj napriek tomu najvýznamnejší slovenský kostýmový výtvarník Milan Čorba hovorí, že niekedy sa mu samému nepodarí vhodne obliecť. „Pomyslím si, ako fajn som sa obliekol! A stačí, aby som vošiel do vedľajšej miestnosti a hneď je tam kritik, ktorý sa na mňa pozrie zvláštnym pohľadom,“ povedal s úsmevom na dnešnej tlačovej konferencii Milan Čorba, ktorý si počas záverečného ceremoniálu Art Film Festu v Trenčianskych Tepliciach prevezme ocenenie Zlatá kamera za výrazný prínos do oblasti kinematografie.

Vo filmovej branži tvorí už od 60. rokov a odvtedy sa podľa neho v jeho profesii mnohé zmenilo. „Už netvoríme v socialistickom, ale slobodnom trhu. Keď bolo počas komunizmu niečo nedostatkovým tovarom, napríkad vreckovky, museli sme ich dať ušiť. Aj keď neboli monterky, dali sme ich šiť na mieru. Museli sme sa vynájsť. Dnes však máme otvorené ruky,“ povedal Milan Čorba.

Návrhmi filmových aj divadelných kostýmov dokáže rozprávať príbehy a zdôrazňovať charaktery postáv. Hovorí, že do postáv sa nevciťuje, ale pozoruje ich a spontánne sa mu potom v mysli vynárajú kostýmy vhodné pre tú ktorú postavu.

Medzi jeho výrazné tituly patria televízne a hrané filmy ako napríklad Mário a kúzelník, Čakanie na Godota, Balada o siedmich obesených, Ružové sny, Tisícročná včela, Noční jazdci, Obsluhoval jsem anglického krále, Orbis Pictus, Kuře melancholik, Višňový sad, La traviata a ďalšie. Art Film Fest uviedol dnes poobede na jeho počesť film Noční jazdci z roku 1981 v hlavnej úlohe s Michalom Dočolomanským, ku ktorému Milan Čorba vytvoril kostýmovú výpravu.

Milan Čorba si však počas tlačovej konferencie s úsmevom spomenul aj na historku, pri ktorej išlo kvôli jeho kostýmu, ako sám povedal, „do tuhého“. „Urobil som kostým k filmu Petra Weigla pre hlavnú opernú speváčku. Keď som je ukázal šaty, začala meniť farby. A keď si ich obliekla, začala zvierať päste, trhala kostým zo seba, až tam predomnou stála, „ako ju pán boh stvoril“. Dívala sa na mňa a vtedy som si myslel, toto je koniec. Napokon sa do toho potrhaného kostýmu obliekla späť,“ hovoril s úsmevom Milan Čorba.

Dodal, že kostýmom sa dá vyčarovať aj žart a jeho túžbou je vždy do kostýmu nejaký ten vtip zašiť. „Keď Milan obliekol do divadelného kostýmu Jula Satinského, pozrel sa na neho a okamžite sa začal smiať,“ nadviazal hneď prezident Art Film Festu Milan Lasica, ktorý si pochvaľoval kostýmy Milana Čorbu. „Milan mi vždy tvoril civilné kostýmy, tak som si ich potom mohol za zostatkovú cenu odkúpiť,“ dodal.

Práve pre jednoduchosť a rafinovanosť kostýmov, Milana Čorbu odborníci označujú za tvorcu nielen výtvarne invenčného, ale aj za inscenačne mysliaceho. Výtvarník a profesor Milan Čorba pracoval aj pre divadlá, napríklad pre SND či Divadlo na korze. Vytvoril stovky divadelných i filmových kostýmových návrhov aj pre zahraničie. Na Vysokej škole múzických umení pôsobil ako dekan aj rektor.

V roku 2010 sa stal držiteľom Krištáľového krídla za celoživotné dielo.

__________________________________________________________________________________
Art Film Fest 2011 – 19. Medzinárodný filmový festival Trenčianske Teplice/Trenčín je realizovaný s finančnou podporou Audiovizuálneho fondu

Organizátori: ART FILM, n.o., FORZA, a.s.

Spoluorganizátori: Mesto Trenčianske Teplice, Kúpele Trenčianske Teplice

Generálni reklamní partneri: Omnia Holding SE, AquaCity Poprad

Hlavní reklamní partneri: Tatra banka, Slovnaft, VUJE, OHL ŽS

Oficiálny prepravca: Lancia

Logistický partner: DHL

Študentské cinepassy zadarmo prináša: Prvá stavebná sporiteľňa

Reklamní partneri: TIPOS, Ernst & Young, AVI studio, Penzión Baske, Cinemax, Santovka

Oficiálni dodávatelia: Pilsner Urquell, HUBERT J.E., festivalový kúpeľný hotel Pax,

A Briliant, Philips, Esterle&Esterle, MF team, LampART, Lenovo, Stredná odborná škola polygrafická

Hlavní mediálni partneri: Slovenská televízia, televízia JOJ, Rádio FM, Pravda, zoznam.sk

Mediálni partneri: Central Europe Television, Kino CS, Muzika CS, Doku CS, Rádio Europa 2, Rádio Hit FM, .týždeň, Eurotelevízia, Pardon, OK!, Kinečko, Kam do mesta, Focus, Boomerang Media, SITA, moviemania.sk, BlueSky, Televízia Trenčianske Teplice, Film New Europe, euroAWK, Willmark

Partneri: Mesto Trenčín, Trenčiansky samosprávny kraj, Veľvyslanectvo Izraela na Slovensku, Európska komisia - zastúpenie na Slovensku, Veľvyslanectvo USA v Bratislave, Kancelária Švédskeho veľvyslanectva v Bratislave, Sodec Quebec, Slovenský filmový ústav, Cinecitta, Taliansky kultúrny inštitút v Bratislave, Omnia, RONA, Celtima SK, jazykovepobyty.sk, hotel Flóra, versity

Laureátka Hercovej misie Zuzana Kronerová: Som na moju rodinu veľmi pyšná

Sat, 25 Jun 2011 17:15:00 +0200

Pred 15 rokmi stála pri svojom otcovi Jozefovi Kronerovi, keď si prebreral na Art Film Feste Hercovu misiu. Dnes popoludní slovenská herecká diva Zuzana Kronerová pripevnila mosadznú tabuľku so svojim menom vo Festivalovom parku v Trenčianskych Tepliciach. A stala sa tak dvadsiatou ženskou laureátkou ocenenia Hercova misia.

Zuzana Kronerová sa narodila v Martine a pochádza zo slávneho hereckého rodu. Mama, otec i strýkovia a teta boli hercami.

„Bolo krásne vyrastať v tejto rodine. Všetci Kronerovci radi spievali, tancovali, boli to geniálni herci. Som na moju veľkú rodinu pyšná,“ povedala Zuzana Kronerová pri preberaní ocenenia. „Veľmi si vážim túto cenu. Som dojatá, nadšená,“ dodala.

„Aj keď som sa herectvu zubami nechtami bránila, je pravdou, že otec mi bol vzorom. Keď som ho videla ešte o piatej ráno sedieť v kuchyni a učiť sa texty, stal sa mi aj vzorom pracovitosti. V tej istej kuchyni sme potom sedávali a viedli rozhovory o živote aj umení,“ povedala Zuzana Kronerová na dnešnej tlačovej konferencii.

Z prvej hodiny herectva vraj chcela odísť a nadobudla presvedčenie, že je to jej životný omyl. Nikdy si vraj nemyslela, že by mohla hrať vo filme. Ale napokon sa stala jednou z najvýraznejších osobností slovenského filmového i divadelného herectva.

“Chcela som z prvej hodiny herectva odísť a už sa nikdy nevrátiť. Ale o chvíľu na to som tam zažila vzácne rande, ako hovorieval môj otecko. Získala som tam lásku k umeniu, stretnutia s úžasnými spolužiakmi, zamilovala som sa do našich pedagogických osobností,” povedala Zuzana Kronerová dnes.

Začínala prácou v televízii a ako sama hovorí, z prvých hereckých príležitostí si cení rozprávku Vymenená princezná či komédiu Mišo, kde na filmovom pľaci stála spoločne s otcom.

Zahrala si aj v kultovom filme Nevera po slovensky v réžii Juraja Jakubiska, na ktorý si dodnes rada zaspomína. Televízni diváci ju poznajú aj z komédie Ženský zákon či zo seriálu Vivat Beňovský. Vo filme sa začala objavovať v 90. rokoch. Obľúbili si ju známi českí režiséri a zahrala si v oceňovaných filmoch ako Lea, Pupendo, Štěstí, Václav či Venkovský učitel. Cenu Český lev jej priniesla spolupráca s českým režisérom Bohdanom Slámom za postavu Lišajovej vo filme Divoké včely v roku 2001. Práve tento film Art Film Fest na jej počesť uviedol dnes doobeda v programe.
Naposledy sa objavila aj v príbehu lásky z prelomového roku 1968 Les bien-aimés, ktorý nakrútil francúzsky režisér Christophe Honoré, a ktorú s úspechom uviedli na tohtoročnom festivale v Cannes.

„Každé nakrúcanie je zaujímavé, krásne, hrôzostrašné aj vtipné. Každé filmovanie má svoje čaro. Krásne spomínam na nakrúcanie s Jurajom Jakubiskom či s Bohdanom Slámom. Teraz som nakrúcala s českou režisérkou Alicou Nellis film Perfect Days. Bola to krásna spolupráca,“ povedala Zuzana Kronerová.

A hoci sa z nej stala jedna z najvychytenejších filmových herečiek, ako mladá si myslela, že kamera sa jej musí zľaknúť. „V puberte som zistila, že mám veľmi veľký nos a bola som z toho nešťastná. Ale Tatiana Vilhelmová mi pri jednom nakrúcaní povedala, že som veľmi fotogenická,“ povedala s úsmevom Zuzana Kronerová.

Láskou Zuzany Kronerovej sú aj divadelné dosky. Jej domovskou scénou je bratislavské divadlo Astorka. Okrem herectva sa venuje aj spevu, má rada šansón i džez.
__________________________________________________________________________________
Art Film Fest 2011 – 19. Medzinárodný filmový festival Trenčianske Teplice/Trenčín je realizovaný s finančnou podporou Audiovizuálneho fondu

Organizátori: ART FILM, n.o., FORZA, a.s.

Spoluorganizátori: Mesto Trenčianske Teplice, Kúpele Trenčianske Teplice

Generálni reklamní partneri: Omnia Holding SE, AquaCity Poprad

Hlavní reklamní partneri: Tatra banka, Slovnaft, VUJE, OHL ŽS

Oficiálny prepravca: Lancia

Logistický partner: DHL

Študentské cinepassy zadarmo prináša: Prvá stavebná sporiteľňa

Reklamní partneri: TIPOS, Ernst & Young, AVI studio, Penzión Baske, Cinemax, Santovka

Oficiálni dodávatelia: Pilsner Urquell, HUBERT J.E., festivalový kúpeľný hotel Pax,
A Briliant, Philips, Esterle&Esterle, MF team, LampART, Lenovo, Stredná odborná škola polygrafická

Hlavní mediálni partneri: Slovenská televízia, televízia JOJ, Rádio FM, Pravda, zoznam.sk

Mediálni partneri: Central Europe Television, Kino CS, Muzika CS, Doku CS, Rádio Europa 2, Rádio Hit FM, .týždeň, Eurotelevízia, Pardon, OK!, Kinečko, Kam do mesta, Focus, Boomerang Media, SITA, moviemania.sk, BlueSky, Televízia Trenčianske Teplice, Film New Europe, euroAWK, Willmark

Partneri: Mesto Trenčín, Trenčiansky samosprávny kraj, Veľvyslanectvo Izraela na Slovensku, Európska komisia - zastúpenie na Slovensku, Veľvyslanectvo USA v Bratislave, Kancelária Švédskeho veľvyslanectva v Bratislave, Sodec Quebec, Slovenský filmový ústav, Cinecitta, Taliansky kultúrny inštitút v Bratislave, Omnia, RONA, Celtima SK, jazykovepobyty.sk, hotel Flóra, versity

Art Film Fest sa skončí Odcházením

Sat, 25 Jun 2011 15:23:00 +0200

Keď Václav Havel predstavil v marci tohto roku svoju prvú filmovú réžiu, verejnosť v Česku sa ani tak nerozdelila podľa názoru na dielo, ako podľa názoru na bývalého prezidenta. Art Film Fest ponúkne exkluzívnu slovenskú premiéru Odcházení pre festivalových návštevníkov dnes o 20.30 h v trenčiansko-teplickom jojcinema Prameň.

,,Divadelná hra je akýsi polotovar. Autor ho ponúka divadlám a tie s ním pracujú po svojom,“ povedal Václav Havel. ,,Po tom, čo sa moje hry takto desaťročia hrajú, pocítil som chuť konečne interpretovať sám seba. A navyše filmom, čo pre mňa znamená isté zadosťučinenie. Pôvodne a vlastne celý život som chcel byť najmä filmárom,“ vysvetlil svoje rozhodnutie nakrútiť film.

Odchádzení, ktoré Havel najprv napísal ako divadelnú hru a tá rýchlo zaznamenala uvedenia vo svete, je pokladané aj za spôsob, akým sa dramatik a bývalý prezident vyjadril k odchodu z verejných funkcií pred ôsmimi rokmi. Je tragikomédiou o vysokopostavenom politikovi, ktorý sa nedokáže vyrovnať so stratou postu kancelára.

Českí kritici vyčítali filmu a jeho režisérovi silno divadelný jazyk a poetiku, ktoré na plátne pôsobila rušivo. Iní zase vyzdvihli Havlovu odvahu nakrútiť film práve takto. A poukázali na divácky vkus, ktorý deformuje produkcia z hlavného prúdu. Preň má divák odmietať experiment.

Filmové Odcházení skutočne nie je divácky nenáročný film. Taký však od Havla azda ani nemožno čakať. Skutočne pripomína divadelné predstavenie. A tiež žiada diváka, aby sa zastavil a zamyslel nad symbolmi, ktorých je plné. Ale absurdita až fraška, ktoré doslova prskajú z jednej scény za druhou, zároveň diváka vedú celou snímkou s ľahkým úsmevom na tvári.

,,Každý je niekedy vtipný, niekedy dojemný a niekedy smiešny. Taký je život a tak chcem svoju postavu hrať. Bez všetkých týchto polôh by bola iba karikatúrou,“ povedal Josef Abrhám, ktorý vo filme stvárnil hlavnú rolu Dr. Viléma Riegera.

Slovenské kiná začnú Odcházení uvádzať v bežnej distribúcii od najbližšieho štvrtka.

Juraj Fellegi

Jean-Claude Carrière je rád, že sa podieľal na filmovej revolúcii

Fri, 24 Jun 2011 17:45:00 +0200

Za vyše 50. rokov kariéry si na svoje konto pripísal najprestížnejšie filmové ceny – Oscara, francúzske ocenenie Cézar, britskú BAFTU či Veľkú cenu poroty z Cannes. Na Art Film Feste si svetoznámy scenárista Jean-Claude Carrière v sobotu počas záverečného ceremoniálu preberie ocenenie Zlatá kamera za výrazný prínos do oblasti kinematografie.

Legendárny filmový umelec, herec, režisér, producent, ale predovšetkým scenárista Jean-Claude Carrière pricestoval do centra filmového festivalu Art Film Fest - do Trenčianskych Teplíc už vo štvrtok.

Spolupracovník režisérov svetových mien - Buñuela, Formana, Wajdu, Schlöndorffa, Malleho či Godarda vo štvrtok ponúkol prednášku na Master Class, a dnes si na tlačovej konferenci zaspomínal na svoje začiatky – ako trikrát do týždňa chodieval do parížskych kín, ako ho kinematografia fascinovala a ako sa k nej vlastne náhodou dostal. A po celý život jej zostal verný.

”Sledoval som evolúciu filmov. V 50. rokoch sa pracovalo podľa obrovských kníh scenárov. Bol tam napísaný celý film, akú techniku použiť, ako nastaviť kameru, ako sa má kto hýbať. Všetky filmy boli rovnaké. Ale potom nastúpila nová vlna, ktorej som bol našťastie súčasťou. Zrazu začali filmári tvoriť snímky, v ktorých zanechávali vlastný podpis, seba samého. Som rád, že som sa podieľal na tejto revolúcii,” povedal Jean-Claude Carrière.

Začínal s krátkymi filmami ako scenárista a spolurežisér. Za jeden z nich v roku 1961 dokonca získal Oscara. „Producent za mnou prišiel a hovorí mi: „Získali sme Oscara!“ A ja som sa ho opýtal: „Čo je to Oscar?“ Ani som nevedel, čo je to za cenu,“ zaspomínal si Carrière.

Do dejín svetovej kinematografie ho však viac ako zlatá soška, zapísala spolupráca s legendou európskeho filmu, Luisom Buñuelom. Z ich dlhoročnej spolupráce vzišli „diamanty“ svetovej kinematografie.

“Práca s Buñuelom bola ako dostať sa do finále na olympijských hrách. Nedá sa vystúpiť vyššie,” povedal Carrière počas Art Film Festu.
Buñuel si ho vybral v roku 1963, keď hľadal francúzskeho spoluscenáristu k snímke Denník komornej (Le Journal d'une femme de chamber). Stretol sa s viacerými spisovateľmi, ale hneď – na jednom jedinom obede si „zamiloval“ práve Carrièrove nápady. To bol začiatok spolupráce, ktorá trvala skoro 20 rokov.

Spolu napísali deväť scenárov, šesť z nich sa premenilo na Buñuelove filmy.
V prvom spoločnom filme Denník komornej (1964) si Carrière dokonca zahral dedinského farára. Spolu pracovali a nakrútili aj filmy Kráska dňa (Belle de Jour 1967), Mliečna dráha (The Milky Way, 1969), Skrytý pôvab buržoázie (The Discreet Charm of the Bourgeoisie, 1972), Prízrak slobody (The Phantom of Liberty, 1974), Ten tajomný predmet túžby (That Obscure Object of Desire, 1977).

„Mali sme veľmi blízky vzťah. Často sme boli spolu na odľahlých miestach sami, bez našich žien, zhovárali sme sa po francúzsky, španielsky. Nik navôkol. Iba my dvaja. Pracovali sme spolu, jedli spolu, pili spolu, filozofovali spolu, až sme sa stali napokon posadnutí scenárom, ktorý sme práve písali. Vypočítal som, že sme spolu, len my dvaja, jedli viac ako dvetisíc ráz. A dovolím si tvrdiť, že je to viac, ako môžu povedať aj niektoré manželské páry,“ zaspomínal si Carrière.

Carrière svoj podpis zanechal aj pod slávnou adaptáciou kultového diela českého spisovateľa Milana Kunderu Neznesiteľná ľahkosť. Spoluprácu s Kunderom si počas tlačovej konferencie veľmi pochvaloval.

V poslednej dobe spolupracoval aj s režisérom Michaelom Hanekem na scenári k filmu Biela stuha, ktorý sa stal Európskym filmom roka 2009, vyhral v Cannes a bol nemeckým národným kandidátom na Oscara.
_________________________________________________________________________________________
Art Film Fest 2011 – 19. Medzinárodný filmový festival Trenčianske Teplice/Trenčín je realizovaný s finančnou podporou Audiovizuálneho fondu

Organizátori: ART FILM, n.o., FORZA, a.s.

Spoluorganizátori: Mesto Trenčianske Teplice, Kúpele Trenčianske Teplice

Generálni reklamní partneri: Omnia Holding SE, AquaCity Poprad

Hlavní reklamní partneri: Tatra banka, Slovnaft, VUJE, OHL ŽS

Oficiálny prepravca: Lancia

SLOVANSKÁ EPOPEA – NOVÝ VEĽKOFILM JURAJA JAKUBISKA

Fri, 24 Jun 2011 16:47:00 +0200

Filmový režisér Juraj Jakubisko dnes na tlačovej konferencii v Trenčianskych Tepliciach, kde sa koná 19. ročník Art Film Festu, predstavil svoje plány na natáčanie dvojdielneho veľkofilmu pod názvom Slovanská epopea.

Výpravný historický film sa venuje starovekému slovanskému spoločenstvu v Európe. Odohráva sa v 9. storočí nášho letopočtu, v dobe tvrdej, temnej a tajomnej, plnej bojov o moc, vojen, krutosti a masovej migrácie, ale zároveň v dobe, kedy sa formovali základy tej Európy, v ktorej dnes žijeme. Zlomovým momentom filmu je historická udalosť obrovského významu, ktorá poznamenala vývoj tejto časti sveta od tej doby až doteraz – príchod vierozvestcov Cyrila a Metoda a počiatky kresťanstva na tomto rozsiahlom území. Význam filmu je o to vyšší, že v roku 2013 oslávi celá Európa 1150. výročie príchodu týchto vierozvestcov na naše územie.

„Pri mnohých príležitostiach som bol prekvapený, ako málo toho vie o histórii Slovanov európske publikum,“ hovorí Juraj Jakubisko. „Väčšina našich západných susedov je veľmi hrdá na svoju históriu, ale o tej našej si myslí, že sa začala rozvíjať niekedy po 1. svetovej vojne. Netušia, že všetci z nás, Slovania, kedysi patrili k jednému národu a že všetky naše jazyky pochádzajú z jedného spoločného jazyka, ktorým hovorili všetci Slovania. Príbeh kedysi veľkého slovanského národa, ktorý má korene siahajúce až na Balkán a Rusko, zostal tajomstvom príliš dlho...“ dodáva režisér, známy ako Fellini Východu.

Podtitul filmu – Tisíc rokov samoty – vyjadruje dobu, než na naše územie prišlo kresťanstvo, ale taktiež obdobie rozpadu spoločných koreňov.

„Súčasná Európa sa rozhodla žiť v priestore bez hraníc,“ vysvetľuje producentka filmu Deana Jakubisková Horváthová. „Tento nový svet, o ktorý sa všetci delíme, sa skladá z krajín a národov, snažiacich sa definovať svoje miesto vo veľkom spoločnom dome. A pre mnohých nových členov, medzi ktorými sú aj Slovania, je to teraz prvá možnosť predstaviť svoje dávne korene, pôvod svojich jazykov, viery a postojov,“ dodáva.

Režisér Jakubisko začne fascinujúci príbeh histórie slovanstva a kresťanstva nakrúcať počiatkom budúceho roka. V dvojdielnom filme – pričom každý diel bude mať viac ako dve hodiny –, plnom tajomna, mystiky, kostolných piesní, lásky, smrti, zvratov a typickej Jakubiskovej poetiky, bude hrať mnoho zahraničných hercov a do kín by mal byť uvedený v roku 2013.