PÁR OTÁZOK PRE...
Haralda Schleichera
Nemecký režisér, ktorý pre svoje experimentálne diela využíva metódu „found -footage“, sa na tohtoročnom Art Film Feste predstavil dvoma snímkami zo svojej Trilógie závislosti - Naval špeka a Dym v tvojich očiach.
Tvoríte filmy formou tzv. „found footage“. Priblížte nám trochu túto metódu?
Ide o spôsob filmovania, kedy pracujete už s hotovými materiálmi, ktoré sa použili predtým v iných filmoch alebo v televízii, čiže selektujete a kombináciou vystrihnutých úsekov, ktoré sa na seba istým spôsobom vzťahujú, vytvárate niečo nové. Ale podľa mňa by sa to nemalo volať „found movie“ ale skôr „search movie“, pretože musíte prejsť cez hromadu filmov, aby ste napokon získali nápad pre váš film.
Jeden film je kolážou množstva iných filmov. Aj z tých vašich krátkych môže človek nadobudnúť dojem, že naozaj milujete kinematografiu.
Samozrejme je to istým spôsobom deja vu, premiestňujete sa späť v čase, históriou filmu. Vezmime si napríklad Francúzsko, kde za sedem desaťročí môžem vybrať ľudí a obrazy a spojiť ich na jednom mieste a sú to ľudia, ktorí by sa spolu nikdy nemohli stretnúť.
Ako by ste charakterizovali váš zmysel pre humor?
(smiech) Je zložité charakterizovať vlastný zmysel pre humor. Ale snažím sa strihom vytvoriť nemožný dialóg medzi ľuďmi . Vtipné je napríklad, že ľudia sa prejavujú veľmi podobnými gestami či majú dvadsať, alebo päťdesiat rokov.
Pre množstvo divákov sú vaše krátke filmy naozaj vtipné, ale bavíte sa aj vy pri tejto filmovej skladačke?
Najprv je to samozrejme kopa práce – pripraviť materiál a vystrihnúť ľudí, ale potom si to necháte prejsť hlavou, kombinujete, rozmýšľate ako vytvoriť koláž a zaujímavé dialógy, a ak to funguje, je to fajn.
Ako si vyberáte témy pre Vaše filmy?
Najprv som urobil dva filmy, z ktorých sa oba premietli aj v Trenčianskych Tepliciach. Boli to snímky o mužskej identite. Keďže sám som muž, mal som potrebu sa vyjadriť touto cestou. Potom som si povedal, že bude korektné, keď dám priestor aj ženám a vystrihol som mužov.
Michal Liba