PÁR OTÁZOK PRE...

 

Federica Godfrida, argentínskeho režiséra, ktorý študoval filmový strih na Národnej univerzite v Buenos Aires a na Art Film Feste predstavuje svoj hraný debut La Tigra, Chaco.

Kedy ste začali s nakrúcaním vášho filmu La Tigra, Chaco?

Asi pred troma tromi sme išli na sever Argentíny do mestečka, ktoré sa volá La Tigra v provincii Chaco. Tam sme začali premýšľať o filme, ktorý  by sme chceli nakrútiť. Scenár sme napísali za desať dní. Potom sme ho ešte upravovali v Buenos Aires a zhruba o rok neskôr sme sa vrhli na samotné filmovanie, ktoré trvalo približne mesiac.

Akým spôsobom ste postupovali pri písaní scenára?

Mali sme na to tri mesiace, ale upravovali sme ho aj za chodu počas nakrúcania. Intenzívna výroba filmu trvala štyri týždne. Keď sme sa presťahovali do La Tigra, ktoré je od Buenos Aires vzdialené tisíc kilometrov, čakala nás štrnásť hodinová pracovná doba. Vedeli sme že do štyroch týždňov musí byť film dokončený, pretože sme sa museli vrátiť. Nafilmovali sme dvadsaťjeden hodín materiálu a postprodukcia nám trvala jeden rok. 

Čo bolo inšpiráciou pre nakrútenie snímky?

Chceli sme spraviť niečo, čo by sa mohlo stať na mieste, kam sme šli, aby sme sa s tým mohli všetci stotožniť.  Týmto spôsobom vlastne vznikla postava Estebana. Rovnako ako my prichádza z Buinos Aires do La Tigry a pôsobí dojmom, že toto miesto vidí po prvýkrát v živote. Vedeli sme, že chceme urobiť film o vzťahoch či už v rámci rodiny alebo medzi ľuďmi, ktorí sú do seba zamilovaní.  To bolo naše východisko, z ktorého sme začali odvíjať jednotlivé dejové línie. Na jednej strane je Estebanov vzťah s dievčaťom, potom rodinný vzťah medzi ním a jeho tetou, jeho nevlastným bratom, ktorého nikdy nevidel, a napokon vzťah Estebana a jeho otca, ktorý vo filme ani nie je zachytený.

Film La Tigra, Chaco je váš úplne prvý film? Ako ste sa teda k filmu dostali?

Stalo sa to viac menej náhodou. Myslím, že od prvého dňa, keď som začal študovať, som túžil  nakrúcať a robiť filmy. Národnú univerzitu v Buenos Aires som skončil v roku 2001. Potom som vyučoval filmovú réžiu, robil som aj divadlo, ale myšlienka spraviť film mi bola veľmi vzdialená. Vlastne asi sedem rokov som nič nenakrútil. A potom to zrazu prišlo na siedmy deň v La Tigra a bolo to doslova magické. Boli sme na tom mieste a spolu druhým režisérom Juanom Sasiaínom vznikla spoločná myšlienka urobiť film. Začali sa k nám pridávať ľudia, ktorí sa na ňom chceli tiež  podieľať a zrazu sme mali sme štáb. Na začiatku sme nevedeli či budeme mať dostatok financií, ale našťastie všetko vyšlo úplne podľa našich predstáv. A zrazu sa zo mňa stal filmový režisér.