PÁR OTÁZOK PRE...
TATIANU ASTENGO,
peruánsku herečku, ktorá prišla na Art Film Fest uviesť svoj film Príboj, a ktorá momentálne žije v Madride.
Kedy ste zistili, že chcete byť herečkou?
Už od malička. Moji rodičia sa veľa hádali. Keďže som nechcela, aby na seba kričali, snažila som sa upútať ich pozornosť. Tancovala som pred nimi a spievala, jednoducho som ich zabávala. A deťom od susedov som rozprávala strašidelné príbehy až do takej, že som ich vždy rozplakala.
Na ktorú postavu, čo ste vo filmoch zahrali, ste najviac pyšná?
Všetky postavy, ktoré som stvárnila sú mi blízke. Mala som šťastie, že som mohla stvárniť rôzne typy postáv, ale najviac mi k srdcu prirástla asi práve postava Mariely z filmu Príboj.
V tomto filme stvárňujete ženu, ktorá sa ocitla v ľúbostnom trojuholníku. Vychádzali ste aj z nejakej osobnej skúsenosti?
Keď som bola mladá, chodila som naraz s dvoma chlapcami. Jeden o tom vedel, druhý nie. Pamätám si, že som sa cítila kompletná, celá. Čo jednému chýbalo, dopĺňal druhý. Jeden bol mladší, zábavnejší, druhý bol starší a skúsenejší. Bola som si však samozrejme vedomá, že to nemôže trvať dlho. Pri stvárnení postavy Mariely som však z tejto skúsenosti vôbec nevychádzala. Ona je trošku mimo centra diania. Mariela najskôr nevie, čo sa deje, ale potom to s ňou veľmi otrasie. Myslím si, že na to, aby sme postavu pochopili, by sme museli zahodiť ľudský egoizmus a uvedomiť si, že nikto nikomu nepatrí.
Herci majú rôzne techniky, ako sa pripravujú ešte pred samotným nakrúcaním, aby sa vžili do svojej postavy. Aké sú tie Vaše?
Ja si pomáham predstavivosťou. Snažím sa predstaviť si osobu, postavu, ktorú mám stvárniť od narodenia až do chvíle, keď sa odohráva film. Nerobím to, čo zvyknú iní herci, teda pozerať si nejaké filmy, hľadajú vzťahy a súvislosti medzi ich postavou a inými postavami. Ja si pozerám skôr dokumentárne filmy, pretože chcem vyznieť presvedčivo. Snažím sa v nich hľadať skutočných ľudí. Pred kamerou chcem pôsobiť ako normálny človek, ktorý nemusí nič hrať. Ako keby tam kamera ani nebola. Skrátka žijem si svoj život a kamera ho len sníma.
Je v Peru dostatok pracovných príležitostí pre hercov a herečky?
Teraz je to už trošku lepšie ako predtým, ale čo sa týka kinematografie, je stále príležitostí pomerne málo. V poslednom čase vzniklo niekoľko peruánskych filmov, ktoré sa zúčastnili aj na festivaloch a boli úspešné. Bohužiaľ, všetko záleží od finančných prostriedkov a od kreativity a chuti rozprávať príbehy. Aj keď ja už šesť rokov bývam v Madride.
Michal Liba