Hercove misie

Emmanuelle Béart

17. 6. 2012, nedeľa
17:30, T. Teplice, Festivalový park

Emmanuelle Béart je po Catherine Deneuve a Isabelle Huppert už treťou herečkou, ktorá má Strieborného medveďa z Berlína, Európsku filmovú cenu (za film 8 žien) a súčasne získala aj ocenenie Hercova misia. Narodila sa neďaleko Saint-Tropez v rodine matky-modelky s gréckymi, maltskými a chorvátskymi koreňmi a otca Guya Béarta, básnika, skladateľa a speváka, pre zmenu so španielskymi, švajčiarskymi a ruskými predkami. Je najstaršou z piatich súrodencov a prvé stretnutie s filmovou kamerou absolvovala už ako sedemročná. Keď mala 15 rokov, odišla na tri roky do kanadského Montrealu, aby sa zdokonalila v angličtine. Po návrate domov očarili jej prirodzená krása a esprit fotografa Davida Hamiltona, a tak sa dostala k svojmu debutu v hranom filme Prvé túžby (Premiers désirs, 1983). Veľmi rýchlo potom prišli nominácie na francúzsku filmovú cenu César za filmy Zakázaná láska (Un amour interdit, 1984) a Utajená láska (L'amour en douce, 1985). A v dvadsiatich troch rokoch ho už získala za úlohu dedinčanky Manon v adaptácii románu Manon od prameňa (Manon des sources, 1986), známeho spisovateľa Marcela Pagnola. V nasledujúcich rokoch bola na Césara nominovaná ešte päťkrát. V roku 1987 dostala ponuku na prácu v Amerike na filme Schôdzka s anjelom a potom nasledovali divácky populárne komédie s Pierrom Richardom, najmä Naľavo od výťahu (À gauche en sortant de l'ascenseur, 1988), kde na malom priestore dvoch bytov dominujú herecké výkony protagonistov. Spolupracovala s režisérmi Claudom Berrim, Jacqueom Rivettom, Edouardom Molinarom, Françoisom Ozonom i Ettore Scolom. V roku 1996 hrala po boku Toma Cruisa, Jeana Rena a Jona Voighta v De Palmovej Mission: Impossible. Objavila sa aj v televíznom dokumente, archívnom filme o najväčších osobnostiach svetovej kinematografie, ktoré sa prešli po slávnej Promenade de la Croisette, a ktorý Gilles Jacob, prezident festivalu v Cannes, nakrúcal 30 rokov.


Foto: Miloš Fikejz
Foto: Miloš Fikejz

Miroslav Donutil

20. 6. 2012, streda
16:00 T. Teplice, Festivalový park

Keď sa Miroslava Donutila v jednom z posledných rozhovorov opýtali, aká vlastnosť a schopnosť mu pomohla dostať sa tam, kde je dnes, odpovedal krátko: „Pracovitosť. Keď človek leňoší, nič nedosiahne.“ Dnes patrí nepochybne k českej hereckej špičke. Na konte má prestížne ocenenia Český lev aj výhry v diváckej ankete TýTý. A k tomu mu síce pomohla jeho pracovitosť, ale aj talent a rodinné zázemie u rodičov, ochotníckych hercov. Najprv rozmýšľal o dráhe novinára, ale kontakt s amatérskym divadlom i jeho extrovertná povaha ho nakoniec priviedli na štúdium herectva na Janáčkovej akadémii múzických umení v Brne. „Úplne odmalička som bol exhibicionista. Stále som sa predvádzal pred spolužiakmi, vždy som chcel byť stredobodom pozornosti,“ hovorieva o sebe Donutil. Už počas štúdií na JAMU hral v dnes už legendárnom divadle Husa na provázku, kde pôsobil od 70. rokov a stvárnil tu viac ako päťdesiat nezabudnuteľných rolí. V roku 1990 získal angažmán Národnom divadle v Prahe, kde pôsobí dodnes. Zahral si v takmer stovke televíznych či filmových diel. V roku 1978 na seba upozornil nezabudnuteľnou hlavnou postavou lúpežníka Nikolu Šuhaja v snímke Balada pro banditu. Pozornosť filmových divákov si definitívne získal v 90. rokoch, napríklad ako advokát Ulrich v kultovom filme Dědictví aneb Kurvahošigutentag (1992), ale predovšetkým ako komunista a rázny otec v legendárnych Pelíškoch (1998), či farár v Želaroch (2003) nominovaných na Oscara. Nezabudnuteľné sú aj jeho postavy dôstojníkov v komédiách z vojenského prostredia Tankový prapor (1991) a Čierni baróni (1992). Za svoj výkon vykastrovaného námestníka v čiernej komédii Pasti, pasti, pastičky (1998) získal Českého leva za mužský herecký výkon vo vedľajšej úlohe. Naposledy exceloval v hlavnej úlohe úspešného filmu Román pre mužov (2010), v ktorom stvárnil cynického a nekompromisného právnika. Miroslav Donutil je i skvelý rozprávač a jeho nadhľad, irónia aj láskavý humor patria k neoddeliteľnej súčasti jeho tvorby.


Foto: Miloš Fikejz
Foto: Miloš Fikejz

Ben Kingsley

23. 6. 2012, sobota
15:00, T. Teplice, Festivalový park

MASTER CLASS
22. 6. 2012, piatok
14:30, Kúpeľná dvorana – KURSALON,
T. Teplice (Ω SK)

Na Hollywoodskom chodníku je už skoro 2 500 hviezd s menami slávnych herečiek, hercov a režisérov. Pod číslom 2410 sa tam nachádza hviezda charizmatického herca, ktorý sa preslávil postavou Mahátmu Gándhího z filmu Gándhí (1983). Za túto postavu, ktorá patrí medzi jeho najznámejšie a najslávnejšie, získal slávny britský herec aj Oscara. Keď sa ho na jednej tlačovej konferencii k Sexy beštii, za ktorú získal Európsku filmovú cenu, začali pýtať na tento film, zaliezol vraj pod stôl. Nielen postava Gándhího, ale predovšetkým herecké stvárnenie tejto historickej legendy bolo také presvedčivé, že diváci zabúdajú, že ho videli aj v iných filmoch. A on je v každom z nich vynikajúci. Ben Kingsley bol nominovaný na Oscara aj za vedľajšiu úlohu vo filmoch Bugsy (1991) a Sexy beštia (Sexy Beast, 2000) a za hlavnú postavu vo filme Dom z piesku a hmly (House of Sand and Fog, 2003). Tento klasik má na konte takmer 70 filmov, pričom prvých desať rokov svojej kariéry (1972 – 1982) sa venoval najmä televíznym projektom. Hereckú kariéru začínal v divadle, vo filme debutoval filmom Kľúčom je strach (Fear Is the Key) v roku 1972. Prelomovým bol preňho práve Gándhí (1983) Richarda Attenborougha. Do Hollywoodu prišiel Kingsley až v 90. rokoch. Môžeme si ho pamätať z komédie Dave, trileru Sliediči (Sneakers), sci-fi Mutant (Species) alebo – a to predovšetkým – zo Schindlerovho zoznamu (Schindler's List), v ktorom hral židovského účtovníka Itzhaka Sterna. Z najnovších projektov treba určite pripomenúť spoluprácu s režisérom Martinom Scorsesem na filme Hugo a jeho veľký objav (Hugo). Sir Ben Kingsley, rodným menom Krishna Pandit Bhanji, sa narodil 31. decembra 1943 v Scarborough, v najväčšom a najvýznamnejšom tradičnom anglickom grófstve na severe Anglicka.