Porota - Medzinárodná súťaž hraných filmov
porota krátkych filmovEnikö Eszenyi
Enikö Eszenyi sa narodila v roku 1961 maďarskom Csengeri. Od r. 1979 do r. 1983 študovala herectvo na Vysokej škole filmového a divadelného umenia v Budapešti. Po ukončení štúdia sa stala členkou budapeštianskeho súboru Vígszínház, ktorý je najväčším činoherným divadlom v Maďarsku. Čoskoro začala stvárňovať hlavné úlohy a v roku 1992 si vyskúšala režisérsku stoličku. Odvtedy je režisérkou vo svojom domovskom divadle a hosťuje v divadlách v Maďarsku i v zahraničí, kde okrem iného pracovala so súbormi v Prahe, Bratislave a Washingtone. Popri tom sa venuje filmovému herectvu a objavila sa vo viac ako 25 hraných a 30 televíznych filmoch. Za svoje filmové a dramatické aktivity získala niekoľko cien kritiky a ďalších ocenení za najlepší herecký výkon a najlepšiu réžiu. V roku 2009 sa stala umeleckou riaditeľkou divadla Vígszínház.
Heiko Fischer
Heiko Fischer sa narodil v roku 1962 v Lipsku. Pôvodne pracoval v armáde, v priemysle a finančnom sektore, neskôr pre rôzne kultúrne organizácie a kluby mladých a v rokoch 1999 až 2002 ako pracovník tlačového centra a projektový manažér na filmovom festivale v Cottbuse, následne v roku 2003 na medzinárodnom festivale v Braunschweigu. Pod jeho vedením sa od roku 2004 každoročne v máji koná na nemecko-česko-poľských hraniciach trojnárodný Neiße Filmfestival, ktorý sám založil. Okrem toho je dramaturgom nemeckého filmového klubu Kommunales Kino Cottbus a od roku 2000 aj poľského festivalu Lubušské filmové leto v Łagowe.
Jan Kačer
Jan Kačer je herec, divadelný, televízny a filmový režisér. Dôležitá bola jeho spolupráca s výraznou tvorivou osobnosťou, filozofom novej filmovej vlny Evaldom Schormom. Nakrútili spolu Každý den odvahu (1964), Návrat ztraceného syna (1966 ), Den sedmý – osmá noc (1969), ako herec sa objavil aj v mnohých ďalších filmoch - Údolí včel (1967), Operace mé dcery (1986) či Výchova dívek v Čechách (1997). Jan Kačer sa narodil v rokue 1936 v Holiciach. V roku 1960 vyštudoval na pražskej DAMU odbor réžie. Patril k zakladateľom Činoherného klubu v Prahe a pôsobil tu v rokoch 1965 – 1974 predovšetkým ako režisér (Višňový sad, Revízor, Na dne, Zločin a trest). Od roku 1976 pracoval v Divadle E. F. Buriana v Prahe a v ostravskom Státním divadle. Neskôr bol členom Divadla na Vinohradech, režíroval hry v Národnom divadle v Prahe hosťoval i v ďalších divadlách a režíroval aj v Národnom divadle v Oslo. Od roku 2004 spolupracuje s TV Prima, hrá a režíruje v Prahe a Ostrave.
Dorota Nvotová
Dorota Nvotová sa narodila v roku 1982 v Považskej Bystrici. Ako herečka debutovala už ako 6-ročná v televíznom filme Tajomstvá pod viečkami (r. Juraj Nvota) a v rozprávke Šípková Ruženka (r. Stanislav Párnický). O štyri roky neskôr stála na doskách divadla Astorka v inscenácii Incident. V roku 2000 ju Martin Šulík obsadil do filmu Krajinka. Nasledovali úlohy v snímkach Děvčátko (2002) - Cena za ženský herecký výkon na MFF Thessaloniki, Perníková věž (2002), O život (2008), Muzika (2007) a Prípad nevernej Kláry (2009). Okrem herectva sa Dorota Nvotová venuje i hudbe. Bola členkou česko-slovenskej hudobnej formácie Overground, ktorá v roku 2003 vydala rovnomenný debutový album. Po ňom nasledovali Nvotovej sólové albumy - eponymný Dorota Nvotová (2004) a Sila vzlyku (2007). Je i autorkou scénickej hudby k predstaveniam Iluzionisti, Keby som sa ešte raz narodil a La Strada. V súčasnosti žije striedavo na Slovensku, v Prahe a v Nepále.
Jay Weissberg
Jay Weissberg je filmový kritik pôvodom z New Yorku, ktorý žije v Ríme. Pre magazín Variety pracuje od roku 2003 a mesačne sa zúčastňuje na jednom či dvoch filmových festivaloch. Bol členom poroty a účastníkom panelových diskusií na mnohých celosvetových filmových podujatiach. Jeho články o ranej kinematografii a knižné recenzie sa objavili v magazínoch Sight & Sound a Senses of Cinema a v októbri bude riaditeľom sekcie „Britskí detektívi v nemej kinematografii“ na Festivale nemého filmu v Pordenone. Okrem filmovej kritiky sa venuje aj histórii umenia – dlhé roky pracoval pre jedného z popredných londýnskych obchodníkov s maľbami stredovekých majstrov.
Porota - Medzinárodná súťaž krátkych filmov
Jadwiga Głowa
Je docentkou na Inštitúte audiovizuálnych vied Jagellonskej univerzity v Krakove. Zaoberá sa stredoeurópskou dokumentárnou tvorbou a českými a slovenskými hranými filmami. Je predsedkyňou výberovej komisie Medzinárodného festivalu dokumentárnych a krátkometrážnych filmov v Krakove. Bola členkou poroty na mnohých filmových festivaloch dokumentárnych filmov. Pôsobí ako expert Inštitútu filmových vied. Publikovala niekoľko štúdií a dve knihy - Dokument po prelome. Dokumentárny film 90. rokov v strednej a východnej Európe. Materiály z medzinárodnej vedeckej konferencie, zo dňa 29. mája 1999 (1999) a Filmový dokument v ére Havla (2005), na základe ktorej bola habilitovaná na doktora.
Adrian Sitaru
Vyštudoval filmovú réžiu v Bukurešti a vzápätí nákrútil krátky film Vlny (2007), ktorý si odniesol sošku Zlatého leoparda na filmovom festivale v Locarne a získal cenu za najlepší krátky film na filmovom festivale v Sarajeve, Namure, Drážďanoch, Aspene, ako i ďalších 22 ocenení. Film Vlny bol v roku 2008 zaradený do oficiálnej súťaže na festivale v Sundance i na festivale Art Film. V tom istom roku dokončil Adrian Sitaru svoj prvý celovečerný film Pescuit Sportiv, ktorý bol uvedený v rámci sekcie Benátske dni na medzinárodnom filmovom festivale v Benátkach a Toronte v roku 2008, a získal niekoľko ocenení, medzi nimi v Palm Springs, Tesalonikách, Mons, Buenos Aires a Estorile. V roku 2009 nakrútil dva krátke filmy, Pekingese a Klietka, ktoré sa momentálne dokončujú a v súčasnosti pripravuje nový celovečerný film Pre lásku s najlepšími úmyslami, vďaka ktorému sa môže zúčastniť Cinefondation v Cannes a BINGER Filmlab.
Ivana Zajacová
Vyštudovala Katedru animovanej tvorby na VŠMU v Bratislave, na ktorej v súčasnosti pôsobí ako pedagóg. Jej bakalársky film Vedieť získal zvláštne uznanie poroty na festivale Cineteca Bologna 2000 v Taliansku a bol zaradený do oficiálnej prehliadky firmy KODAK Talent 2000 na festivale v Cannes. Absolventský film Nazdravíčko!, ktorý spolurežírovala s Jozefom Mitaľom, bol ocenený národnou filmovou cenou Slnko v sieti 2006 v kategórii Animovaný film. V pozíciách od animovaného herca, výtvarníka, animátora až po produkciu spolupracovala na filmoch rôznych autorov (napr. Dnes mám prvé randevú, r. Boris Šima, Pik a Nik, r. Martin Snopek). V r. 2006 založila spoločnosť zameranú na výrobu animovaných filmov, odvtedy pôsobí na viacerých projektoch ako producent (Štyri, r. Ivana Šebestová, Fongopolis, r. Joanna Kozuch, Posledný autobus, r. Martin Snopek, Rarach, r. Ivana Zajacová, O sne a snehu, r. Ivana Šebestová).