Projekt ObrazoHRANIE sa hrá s filmom, s hudbou, s divákom. V priamom prenose vám predvedie neopakovateľnú audiovizuálnu koláž. Projekciu hororu z éry nemého filmu Čarodejnice (Häxan, r. Christensen Benjamin) v spojení s improvizáciami progresívneho  hudobného zoskupenia LaPuPu si môžete vychutnať aj na Art Film Feste ako špeciálnu bodku za festivalom v ArtKine Metro.

LaPuPu  vzniklo v roku 2007 s myšlienkou spojiť hudobnú improvizáciu s klasickým filmovým dielom. Snahou je oživiť filmy nemej éry a priblížiť ich súčasnému divákovi. Stálymi členmi LaPuPu sú Tomáš Gregor, Svere Magnussen, Peter Kudlička a Broňa Schraggerová.

Pre viac informácií o zoskupení LaPuPu navštívte http://www.myspace.com/lapupuband.

Na jedinečný zážitok sa možete tešiť v sobotu 27. 6., v ArtKine Metro (21:00).

Vstup na cinepassy a jednorazové vstupenky.

 

---

Všetko sa začalo, keď raz dánsky režisér Benjamin Christensen našiel v jednom obchode knihu Kladivo na čarodejnice. Veľmi ho zaujalo a nasledujúce roky (1919 – 1921) strávil zberom ďalšieho materiálu o hone na čarodejnice (dobové kresby, pojednania o správaní čarodejníc...), z ktorého napokon pripravil podklady pre svoj film. Scenár plánoval písať v spolupráci s historikmi, ale nakoniec od toho musel upustiť, keďže väčšina z nich bola proti takémuto filmu. Napísal ho nakoniec sám. Na príprave celého filmu si dal poriadne záležať. Vďaka pedantskej príprave stredovekých scén a dlhej výrobe, sa stal film najdrahším nemým škandinávskym filmom. Stál skoro dva milióny švédskych korún. (Financoval ho Svensk Film, nakrúcalo sa v dánskych štúdiách). Bol dobre prijatý v Dánsku i Švédsku, aj keď musel prejsť istou cenzúrou kvôli na vtedajšiu dobu veľmi otvoreným scénam mučenia, perverzie a nahoty. Medzi vystrihnutými scénami bol napríklad detail odrezávania prstu z mužskej ruky, pošliapavanie kríža na sabate, pohľad na ženskú tvár pri mučení, mučiace nástroje počas praktického využitia, alebo záber démona objímajúceho nahú ženu. V USA bol Häxan  dokonca spočiatku celkom zakázaný a aj v ďalších krajinách silno cenzurovaný . Film mal premiéru v Štokholme 18. septembra 1922, hudbu hral spola živý orchester, ktorý kombinoval kúsky od Schuberta, Beethovena, Glucka a ďalších. Film pozostáva zo štyroch častí:

- V prvej časti režisér skúma prítomnosť démonov a bosoriek v primitívnej a stredovekej kultúre, dokladá to dobovými obrázkami, soškami... snaží sa nám priblížiť myslenie súdobého človeka a dôvod, prečo veril v existenciu nadprirodzena. - V druhej časti filmu už pomocou hraných častí demonštruje stredoveké povery a vieru v bosoráctvo, teda približuje divákovi, ako si vtedajší človek predstavoval bosorky, ich život, diabla a podobne.

- Tretia časť sleduje konkrétny príbeh stredovekej starej ženy, ktorú obvinili z bosoráctva, inkvizičný proces, vrátane vypočúvania, mučenia atd.

- V poslednej, modernej časti režisér hovorí o tom, ako vieme lepšie pochopiť povery, ako sa posunulo poznanie ľudskej psychiky, vysvetľuje, ako mnohí, ktorí boli kedysi obvinení z čarodejníctva, v skutočnosti trpeli psychickými poruchami.

 

ZAUJÍMAVOSTI Z FILMU

- Predstaviteľka starej čarodejnice v tretej časti filmu, Maren Pedersen, bola neherečka a režisér ju našiel na ulici, bola to vyše 70-ročná bezzubá predavačka kvetov.
- Diabla si zahral sám režisér a objavil sa aj v krátkej scéne z kláštora ako Ježiš.
- Scény, kde bosorky letia ponad strechy domov nad mestom nakrúcal režisér spolu so scenáristom nad dva metre vysokou maketou mesta. Pre maketu sa rozhodol preto, lebo v tej dobe boli mestá už natoľko zmodernizované, že bolo vidieť telegrafné stĺpy a podobne, čo do stredoveku akosi nepatrí.
- Režisér dokonca zohnal motor z lietadla. Vyvolával ním silný vietor, vďaka ktorému mohli šaty bosoriek vierohodne viať vo vetre.
- Väčšina filmu bola nakrúcaná v štúdiu, aby sa vytvorila pravá tajomná atmosféra a okrem toho sa točilo v noci, čo bolo na tú dobu nepredstaviteľné.

Film Häxan inšpiroval aj neskoršie filmové diela, napríklad:
- Slávny nemý film Utrpenie Panny Orleánskej (1928, C.T.Dreyer)
- Fantazijný príbeh od Ridleyho Scotta Legenda s Tomom Crusiom (1985)